Poskytnutie dočasnej ochrany veriteľom v rámci lex korona bolo podľa neho nastavené veľmi formálne a veľmi liberálne v prospech dlžníkov. Koronakríza nie je a nemala byť dôvodom na nepokračovanie v speňažovaní v začatých konkurzoch, myslí si riadiaci partner MPH advokátskej kancelárie Milan Malata. Pre TREND hodnotí insolvenčné zákony, malý konkurz aj neformálnu reštrukturalizáciu.
Vlani na Slovensku klesol počet konkurzov. Bolo to spôsobené najmä lex korona, keď veritelia nemohli podávať návrhy, alebo v tom zohrali úlohu aj iné faktory?
Je to len jedna z príčin, lebo lex korona neposkytol ochranu všetkým dlžníkom, ale len tým, ktorí o ňu požiadali a splnili isté náležitosti. Podstatnejšie je, že veritelia sa správali väčšinou pragmaticky. Najmä tí veľkí, inštitucionálni preferovali úpravu financovania. Bežne sa využívali aj neformálne dohody ďaleko nad rámec vládnych zásahov do úverových vzťahov. Ich primárnym cieľom nebolo spúšťať lavínu konkurzov.
Podľa našich skúseností a znalostí prostredia teda pri konkurzných konaniach často išlo o spoločnosti, ktoré mali finančné ťažkosti už pred koronou a návrh na seba podali samy. V každom prípade preklenovacie opatrenia nebudú fungovať navždy. Počet insolvenčných konaní po korone prudko vzrastie. Nárast veriteľských návrhov však považujem do určitej miery za nevyhnutnosť a prostriedok na prečistenie trhu.
Z hľadiska segmentov dominuje obchod. Ale konkurzy sa dejú aj v priemysle. Ktorý segment je pre veriteľov zaujímavejší?
Priemysel generuje konkurzy s atraktívnejšími položkami majetku. Predaj podniku ako celku je u nás raritný vo všetkých segmentoch. Platí jednoduchá matematika pomeru výťažku a pohľadávok. Štatistiky ukazujú, že je to v oboch kategóriách vyrovnané. Pri obchode ide často o majetok, ktorý nie je až taký atraktívny a podlieha skaze.
Šéf pošty: Najťažšie bolo, keď som musel rodičom šoféra oznámiť smrť ich syna
Na Slovensku dlhodobo klesal počet reštrukturalizácií z dôvodu ich sprísnenia, ale vlani vzrástol. Celkovo ich bolo 22. Vieme prečo alebo je to príliš malá vzorka?
Rast považujem skôr za štatistický. Podľa veľkosti ekonomiky by som očakával stovky konaní ročne. Súčasné množstvo je extrémne nízke. Reštrukturalizácia by pritom mala byť z insolvenčných konaní tým preferovanejším. Ale po korone môžeme očakávať aj rast reštrukturalizácií.
Bude tu existovať nezanedbateľné množstvo podnikov, ktoré budú schopné udržať svoju činnosť, ale zároveň budú potrebovať preklenúť záväzky. Pre dlžníka nemá ekonomický zmysel vstupovať do reštrukturalizácie, kým sa neskončili obmedzujúce opatrenia a nemá zodpovedané, kde sa nachádza po ich dôsledkoch.
O ochranu mohli žiadať firmy, ktoré splnili podmienky. Napríklad zisk vyplatený spoločníkom museli vrátiť do firmy. Stretli ste sa s tým, že by niektoré firma toto urobila?
Tento mechanizmus mal byť legislatívnou protiváhou pre veriteľov. V praxi však veritelia ostali tými, ktorí museli tento aspekt kontrolovať alebo vynucovať. To prakticky nie je možné. Poskytnutie dočasnej ochrany bolo nastavené veľmi formálne a zároveň veľmi liberálne v prospech dlžníkov. Uvedená záruka bola pre veriteľov skôr teoretická. Spätný chod takýchto operácií je len veľmi ťažko vynútiteľný.
Aký dosah mala koronakríza na rozbehnuté insolvenčné konania? Napríklad z pohľadu cash flow.
Výrazne ich spomalila. Nehovorím len o klasických úkonoch, ako je nariaďovanie insolvenčných pojednávaní a konanie schôdzí veriteľov. Zásadne ovplyvnila speňažovanie majetku a získanie výťažku pre veriteľov. Kríza nemala byť dôvodom, prečo by sa nemalo pokračovať v speňažovaní v už začatom konkurznom konaní. Takáto úprava nemala logické ani ekonomické opodstatnenie.
Zmena insolvenčného zákona z roku 2015 sprísnila podmienky reštrukturalizácie, teda odpísania časti dlhov a ďalšieho fungovania. Ako ju po poldekáde hodnotíte?
Lex Váhostav prakticky vytesnil špekulatívne reštrukturalizácie, ktoré suplovali konkurz bez zodpovednosti insolventného subjektu. Vtedy na tento postup existovala verejná požiadavka. Objektívne tu boli reštrukturalizácie, kde sa navrhované uspokojenie pohybovalo medzi tromi až piatimi percentami pohľadávky. Slúžili na zamedzenie úkonov, ktorých by sa veritelia mohli úspešne domáhať v konkurze.
Nezabezpečeným veriteľom zmena dala nadštandardný komfort. Dobrým príkladom je dianie okolo Arcy a „hľadanie“ jurisdikcie pre reštrukturalizáciu, a to pre garancie, ktoré sa u nás poskytujú aj nezabezpečeným veriteľom. Zmena z roku 2015 spôsobila, že sa s vaničkou vylialo aj dieťa.
Mali by mať zabezpečení veritelia výhodnejšie podmienky?
Vyššie uspokojenie pre zabezpečených veriteľov nie je nič neštandardné, keďže ide o pohľadávky kryté majetkom a v prípade konkurzu by výťažok z predaja tohto majetku slúžil na uspokojenie tohto typu veriteľa. Ide tu aj o riadenie rizika podnikania. Ale prísnejšia regulácia vytvorila komfortnejší a jasne predvídateľný rámec aj pre nezabezpečených veriteľov. Hoci budú vždy dostávať menej ako finančné inštitúcie.
Nezabezpečení veritelia majú v reštrukturalizácii garantovanú aspoň polovicu pohľadávok. Určite je to však v praxi zložitejšie.
Stretávame sa s tým, že dlžník nastaví reštrukturalizačný plán tak, že rozloží splátky nezabezpečených veriteľov na viac rokov a na posledný naplánuje splátku 80 percent z pohľadávky. Je na veriteľoch, či za takýto návrh zahlasujú. Ak ho schvália, súd ich rozhodnutie odobrí. Rozumnejšie by bolo, aby veritelia dostávali splátky rovnomerne rozvrhnuté počas schváleného obdobia.
Tento rok sa zaviedol inštitút neformálnej reštrukturalizácie pre firmy, ktoré majú dočasný problém s cash flow. Je to naozaj novinka?
Obsahovo nehovoríme o zásadnej novinke. Bola tu prítomná aj bez nového rámca. Nejde o nič, čo by ste neočakávali, ak sa s veriteľom potrebujete dohodnúť na úprave plnenia záväzku. Neformálne reštrukturalizácie sú u nás o to typickejšie, že tu zatiaľ neexistuje tradícia silných veriteľských reštrukturalizácií. Veriteľom to dáva viac priestoru a flexibility na to, čo potrebujú v dohode s dlžníkom dosiahnuť.
Američania si chcú manažéra z Penty nechať, roky pripravoval Mecom na predaj
Čo očakávate od malého konkurzu?
Ambíciou bolo poskytnúť benefit obom stranám. Dlžníkom najmä vo forme znížených nákladov na vstup do konkurzu a eliminácie možných sankcií proti štatutárnym orgánom a veriteľom vo forme kratšieho času inkasa pohľadávky. Myslím si však, aj po skúsenostiach s oddlžovacími konaniami, že veritelia ponesú zásadné riziko. Už teraz sa dá diskutovať o niekoľkých kľúčových rizikových prvkov.
Zachovanie pozície štatutárneho orgánu, (ne)priama možnosť odčerpávania zdrojov z konkurznej podstaty, dosah na daňové konanie, vedenie účtovníctva, obmedzená prieskumná právomoc správcu či prenesenie iniciatívy za odporovanie na veriteľov vyvolávajú prirodzené obavy na strane veriteľov. Riziká, ktoré sa postupne eliminovali, sa tu v určitej miere vracajú. Nevidím reálnu protihodnotu poskytovanú veriteľom. Tou nemôže byť iba rýchlosť konania, o ktorej sa navyše presvedčíme až v praxi.
V insolvenčných konaniach vaša kancelária nevystupuje ako správca. Je dôvodom len to, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov?
Pri príprave na reštrukturalizáciu poskytujeme poradenstvo aj korporáciám v pozícii dlžníka. Vstup do tohto konania má blízko k hĺbkového právnemu a ekonomickému auditu. Reštrukturalizáciu, ktorá má byť úspešná, nemožno vnímať ako jednoduché odpustenie časti dlhu.
Konkurzné konanie je nastavené tak, že od určitého momentu ho autonómne ovláda správca, úkony dlžníka sú minimálne. Veľký priestor je však na aktivitu veriteľov. Príkladom sú veľké odporovacie žaloby iniciované veriteľmi, ktoré generujú vrátenie zásadných majetkových hodnôt do konkurznej podstaty. Rovnako zastupujeme veriteľov pri uplatňovaní ich práv v insolvenčných konaniach.
Na čo by si mali noví majitelia dať pozor pri nadobúdaní podnikov v insolvenčnom konaní?
V našom prostredí je predaj podniku v konkurze raritný. Tendenciou je predaj častí majetku. Ak ide o predaj podniku, najväčší pozor si treba dať na to, či sa podnik rozhodnutím správcu prevádzkuje. Často je ťažko predstaviteľné, že by do tohto procesu vstúpil externý hráč bez znalosti vzťahov podniku.
Bežný audit pri akvizícii ustupuje obchodnej motivácii. K tomu prispieva aj zákon, ktorý výrazne chráni nového vlastníka a niektoré právne riziká vylučuje. Výkup z konkurzu je bezpečný vlastnícky titul a je bezproblémový aj pri due diligence pri ďalšom predaji.
- Milan Malata (44)
- vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. V roku 2004 spoluzaložil advokátsku kanceláriu Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners (MPH advokátska kancelária), ktorej je riadiacim partnerom.
