V závere júla zaznamenala turecká líra tohtoročné dolárové maximum, hoci centrálna banka pokračovala v znižovaní úrokov na nové doterajšie dno 8,25 %. Štedrá úroková prémia prispela k tomu, že počas jarného oživenia apetítu po riziku spevnela líra o sedminu. Globálna recesia si v krajine vybrala v prvom kvartáli daň vo forme reálneho prepadu HDP o 13,8 %. Po poklese o 6,2 % v poslednom lanskom štvrťroku bol novoročný prepad tureckej ekonomiky najhorší v histórii štatistík začínajúcich sa v roku 1987. Menová autorita na vážne spomalenie reagovala každomesačným znižovaním sadzieb, od začiatku roka spolu o 7,75 percentného bodu, oproti maximu z októbra až o 8,5 bodu. Doterajšie signály podľa nej naznačujú, že oživenie bude „pomalé a zdĺhavé“. Napriek niektorým lastovičkám upozorňuje, že „externý dopyt je slabý, objem investícií sa znižuje a zlepšenie podmienok na trhu práce nemožno v krátkodobom horizonte čakať“. Aj preto sa neobáva zrýchlenia inflácie, ktorá sa oproti lanskému roku spomalila takmer na polovicu, pod šesť percent, najnižšie od začiatku 90. rokov. Banka upozorňuje, že ak nedôjde k silnému oživeniu, bude „pokračovať v postupnom znižovaní úrokov“. Zvrátiť by to mohla len neprimerane expanzívna fiškálna politika, najmä keby sa premietla do zrýchlenia inflácie. MMF však uprostred júla konštatoval, že z Turecka prichádzajú „ťažké čísla“, a vyzval vládu na riešenie rozpočtových ťažkostí. (vv)