Ako sa stane, že veľká, globálne pôsobiaca advokátska kancelária sa rozhodne pre vstup na slovenský trh, ktorý z hľadiska veľkosti nepatrí do európskej špičky?

Je to celkom jednoduché, vyžaduje si to dve veci. Prvou sú klienti, druhou sú miestni právnici, s ktorými dokáže kancelária poskytovať služby v potrebnom štandarde. Kancelária Allen & Overy na Slovensku vznikla v roku 1998, keď už značka pôsobila v Prahe, vo Varšave a v Budapešti. Zo strany klientov bol o Slovensko záujem, pripravovala sa veľká vlna privatizácií telekomunikačných operátorov, bánk a energetických podnikov. Bolo jasné, že krajina sa otvára svetu a zahraničným investíciám. Veľké transakcie chceli investori robiť s niekým, na koho sú zvyknutí a kto im poskytne služby na medzinárodnej úrovni. Na Slovensku už vtedy pôsobilo niekoľko zahraničných kancelárií, bolo tu aj zopár šikovných a jazykovo zdatných lokálnych právnikov. Jeden z nich, Igor Pálka, dlhodobo spolupracoval s Allen & Overy v Londýne, a tak dostal ponuku založiť kanceláriu na Slovensku.

Rozvíjali ste sa postupne?

Áno, začiatky boli veľmi skromné. Okrem I. Pálku som bol v kancelárii ja ako jeho mladší asistent a ešte sekretárka. Z týchto jednoduchých pomerov sme narástli do dnešného stavu, keď nás je osemnásť právnikov a zhruba rovnaký počet ľudí pôsobí na pozíciách podporného personálu. Sme dnes jednou z najväčších kancelárií na Slovensku počtom ľudí i oblastí, ktorým sa venujeme.

Čo si treba predstaviť pod tým, že klient chce služby, na aké je zvyknutý zo sveta? Veci predsa musíte posudzovať a pripraviť podľa slovenského práva, nie?

Dá sa to skĺbiť, pretože technickú zdatnosť v lokálnom práve si viete takpovediac kúpiť. Na trhu je veľa lokálnych, technicky zdatných právnikov. Medzinárodní klienti však zvyčajne chcú vidieť niečo, čo sa dá pomenovať nadstavbová služba. Zahŕňa to najmä projektový manažment, proaktívnu komunikáciu v cudzom jazyku a komplexnú starostlivosť o jeho záujmy. Už zastaral model advokácie, v ktorom advokát solitér spracúva stanoviská a má len minimálne zázemie. Súčasní klienti, najmä tí s medzinárodným presahom činností, očakávajú od právnej kancelárie štruktúrované transakcie, chcú, aby sa podobali tomu, čo poznajú z iných krajín. Prirodzene, očakávajú, že všetko, čo kancelária pripraví, bude nielen globálne zrozumiteľné, ale aj v súlade so slovenským právom.

Hovoríte, že technicky zdatných právnikov nie je ťažké nájsť. Ako sa však hľadajú ľudia, ktorí robia to, čomu hovoríte nadstavba?

Hľadáme ich v komunite pionierov, ktorí prekročili vlastný tieň, vystúpili z vôd domácej advokácie a majú aj skúsenosti zo zahraničia. Najčastejšie sú to ľudia, ktorí absolvovali stáže v zahraničných kanceláriách alebo postgraduálne študovali na prestížnych školách.

Je to aj váš prípad?

V podstate áno. Ešte ako študent som praxoval v jednej zahraničnej kancelárii. Po skončení univerzity v Bratislave sa mi podarilo získať štipendium do britského Cambrigdeu a tam som prvýkrát počul o Allen & Overy. Vtedy som si ani nepomyslel, že by táto firma mohla uvažovať o Slovensku alebo o niekom, ako som ja. Ale stalo sa. V rámci stretnutí študentov s budúcimi zamestnávateľmi som sa dozvedel o pražskej kancelárii Allen & Overy a o tom, že uvažuje aj o Bratislave. Nasledovalo niekoľko stretnutí a stal som sa členom tímu. Veľmi podobný model sme neskôr uplatnili aj pri angažovaní ďalších kolegov na Slovensku. Vždy hľadáme niekoho, kto spĺňa základnú kompetenčnú maticu, teda je veľmi dobrý slovenský právnik a k tomu disponuje dobrou angličtinou a ideálne aj zahraničnou skúsenosťou.

Ako posudzujete adeptov? Zrejme nestačia formálne výsledky zo školy a jazykový test.

Náš systém výberu je veľmi prísny a je viackolový. Najprv nás musí zaujať životopis a motivačný list. Ak niekto nevie zaujímavo napísať motivačný list, iba ťažko by presviedčal klienta alebo protistranu, že majú veriť jeho argumentom. Až potom nasleduje úvodný rozhovor, kde zisťujeme schopnosť orientovať sa a komunikovať. Následne dávame uchádzačom test zameraný na otázky, s ktorými sa v kancelárii bežne stretávame a riešime ich. Časť otázok formulujeme s vedomím, že uchádzač zrejme nemá s daným typom problému skúsenosť. Ale to je presne to, čo v kancelárii robíme. Takmer každý deň od nás klienti chcú niečo, čo je pole neorané a kde neexistujú precedensy. Testy nám ukážu, ako adept rozmýšľa, ako pracuje s alternatívami, ako dokáže aplikovať rôzne právne inštitúty. To všetko musí dokázať presvedčivo a odprezentovať v angličtine.

Je dnes tvorivosť pre právnika kľúčovou vlastnosťou?

Pre dobrého právnika, ktorý má ambíciu pracovať na najzaujímavejších transakciách alebo sporoch, je tvorivosť alfou a omegou. Klienti za nami nechodia nevyhnutne s jasnou predstavou spôsobu riešenia. Úvodný rozhovor najčastejšie znie: mám tento problém, viete mi pomôcť? Na každú vec sa dá ísť niekoľkými spôsobmi, ale možno len jeden alebo dva majú šancu na úspech. To sú momenty, keď sa kreativita právnika najviac prejavuje. Dôležité je, aby právnik dokázal odhadnúť, ktorá z alternatív je pre klienta najvhodnejšia a ktoré iné alternatívy má zmysel prediskutovať, aby si klient vedel urobiť celkový prehľad. Právo sa dá robiť aj na bežnej remeselnej úrovni, ale to nie je naša ambícia. Chceme dať klientom viac ako technicky dokonale zvládnutú prácu. Preto nám nestačí, keď je niekto iba dobrý, musí byť veľmi dobrý.

Ako funguje tímová práca v kancelárii?

V našej kancelárii zdieľajú kolegovia pracovňu s jedným až dvoma ďalšími kolegami a neexistujú u nás nepriehľadné dvere. Podporuje to vzájomné zdieľanie informácií a spoluprácu. Je to podľa mňa jedna z najlepších foriem, ako sa učiť. Podporujeme, aby sa aj mladí kolegovia zapájali do rozhovorov o riešení problémov. Vytvárajú sa tak neformálne skupiny, ktoré navzájom konzultujú pracovné záležitosti. Robím to aj ja, lebo hoci som v kancelárii najdlhšie, uvedomujem si, že nemám patent na rozum a sú oblasti, kde viem oveľa menej ako mladší kolegovia. Rád sa nechám inšpirovať alebo ovplyvniť. Konečné rozhodnutie je prakticky vždy výsledkom tímovej spolupráce. Často nie je nevyhnutné, aby niekto s konečnou platnosťou rozhodol, lebo najlepšia alternatíva vznikne z kolektívnej diskusie a je logickým dôsledkom toho, že ľudia spolu hovoria. Občas sa stáva, že máme dve riešenia a nevieme, ktoré z nich zafunguje lepšie. Vtedy preberie zodpovednosť partner, on rozhodne, ktorý smer klientovi odporučíme.

V konečnom dôsledku však rozhodne klient, nie?

Áno, je to tak. Nikdy si neosobujeme robiť strategické rozhodnutia za klienta. Našou úlohou je byť najlepším prostredníkom alebo poradcom. Klienti majú vlastný rizikový profil, svoje vlastné uvažovanie a nás si najímajú, aby sme im sprostredkovali informácie na to, aby vedeli urobiť čo najlepšie rozhodnutia.

Stáva sa, že klientovi musíte povedať veci, ktoré počuť nechcel?

Často. No ak klientovi dávame správy, ktoré nechce počuť, musíme mu zároveň navrhnúť iný spôsob riešenia alebo výsledok, ktorý sa najviac podobá pôvodnému zámeru.

Nikdy nebudeme mať ambíciu byť najlacnejší

Vašimi slovenskými klientmi sú najmä firmy, ktoré majú skúsenosť s Allen & Overy v iných krajinách?

Prekvapivo to tak nie je. Aj keď značka Allen & Overy je globálne známa, väčšina našich klientov na Slovensku s nami pracuje pre kvalitu lokálneho tímu. Firmy a inštitúcie na Slovensku vedia, čo dokážeme, a často sa k nám vracajú. Naša značka možno pomôže dostať sa do dverí, ale dôveru klienta si musíme získať sami. Tým, že chceme byť kanceláriou, ktorá dokáže poskytovať najlepšie riešenia, orientujeme sa na klientov, ktorí sú ochotní a pripravení platiť za kvalitu. Nikdy nebudeme mať ambíciu byť najlacnejší. Naše motto je byť kanceláriou s najvyššou pridanou hodnotou. Na hodinových sadzbách by sme v konkurenčnom boji pravdepodobne neuspeli. Ak však hovoríme o pomere celkovej pridanej hodnoty k vynaloženým prostriedkom, tak to je kritérium, kde sme pripravení konkurovať komukoľvek.

Je celkom ľahké predstaviť si, ako vznikne cena nejakého výrobku. Ako však vzniká cena za právnu službu?

To je veľmi komplexná otázka a právnický biznis ju rieši už desaťročia. Tradičný model poskytovania transakčných právnych služieb je taký, že právnici predávajú svoj čas, zvyčajne za hodinové sadzby. Právnici s lepším vzdelaním a s väčšími skúsenosťami si môžu dovoliť účtovať vyššiu hodinovú sadzbu než povedzme začínajúci advokáti. Takto sa na svet ešte aj dnes pozerá veľa právnikov a klientov. Je to síce nedokonalý model, ale stále asi najlepší. Alternatívou pri súdnych sporoch je tarifná odmena, ktorá však môže viesť k tomu, že cena právnej služby nezodpovedá jej pridanej hodnote. Ak klient žaluje nezaplatenú faktúru napríklad desať miliónov eur, potom je vysoká aj tarifná hodnota, hoci môže ísť o právne jednoduchý spor. Ak však klient žaluje napríklad neplatnosť rozhodnutia štátu v preňho existenčnej veci, tak tarifná hodnota úkonu je neprimerane nízka. My stále preferujeme hodinovú sadzbu, ale v súčasnom svete už nie je neobvyklé, keď sa s klientom dohodneme na cenovom strope. Podobne postupuje aj naša konkurencia.

V ktorých oblastiach najčastejšie pôsobíte, aká je vaša agenda?

Našimi tradičnými silnými stránkami je poradenstvo v oblasti bankového financovania a pri kúpe a predaji podnikov. Okrem toho sme jednou z mála medzinárodných kancelárií, ktoré sa vedome a rady venujú aj sporovej agende pred slovenskými súdmi. Našimi klientmi v sporovej agende sú zvyčajne firmy alebo inštitúcie so zahraničným pozadím, ktorým musíme najprv vysvetliť fungovanie slovenského súdneho systému, čo nie je vždy jednoduché.

Problémom justície je nepredvídateľnosť rozhodnutí súdov. Je ťažké vysvetľovať to zahraničným klientom?

Nepredvídateľnosť rozhodnutí slovenských súdov je skutočnosť. Otázkou však je, čím je vlastne daná. Nedá sa zhodiť všetko na korupciu, lebo hoci som presvedčený, že v slovenskom súdnictve existuje, nemyslím, že by jej rozsah bol taký, ako sa to často zovšeobecňujúco tvrdí. Obávam sa, že problémy plynú z celkovo zlého nastavenia súdneho systému a nedostatočného tlaku na presvedčivosť a erudovanosť súdnych rozhodnutí. Ako príklad spomeniem typickú štruktúru slovenských rozsudkov, ktoré z 95 percent časti iba opakujú názory strán sporu a iba potom v záverečných pár odsekoch obsahujú dôvody rozhodnutia. Z nich často nie je vôbec zrejmé, na základe akých argumentov súd rozhodoval a ako sa postavil k tvrdeniami strán. Nedostatočná presvedčivosť a kompetentnosť rozhodnutí slovenských súdov je jedným z najväčších problémov.