Nikdy nebolo lepšie. A prečo tomu aj tak neveríme

Prečo tohto vedca nepoznáme? A čo všetko dobré, čo sa vo svete deje, nám podobným spôsobom uniká? Aj o tom je publikácia švédskeho spisovateľa a historika Johana Norberga s názvom Progres. Podtitul knihy roka podľa britského magazínu The Economist znie: Desať dôvodov, prečo sa tešiť na budúcnosť.

Zdroj: Oneworld Publications

Johan Norberg je švédsky spisovateľ a historik, podporovateľ hospodárskej globalizácie a klasického liberalizmu voľného trhu. Posledných desať rokov pôsobí v americkom inštitúte Cato. Okrem knihy Progres (2016) môže byť čitateľovi známa aj jeho Na obranu globálneho kapitalizmu (2001). J. Norberg vyštudoval históriu ideí na štokholmskej univerzite.

Johan Norberg: Progress – Ten Reasons to Look Forward to the Future, Oneworld Publications, 2016, 304 s.

Skaza, všade len skaza

Publikácia reaguje na všeobecný pesimizmus, už hlboko zakorenený v mysliach väčšiny obyvateľov vyspelých krajín. Keď sa švédske verejnoprávne rádio nedávno pýtalo ľudí, ako vnímajú stav sveta naokolo, jedna žena to zhrnula veľmi výstižne: „Všade len skaza a temno.“ Dve tretiny Britov a viac ako tri štvrtiny Francúzov sa v podobnom prieskume vyjadrili, že „svet smeruje k horšiemu“.

Nečudo: do Európy sa každý rok hrnú tisícky ilegálnych migrantov, v Amerike sa zasa strieľalo, Severná Kórea testuje jadrové zbrane, Monsanto skupuje konkurentov a rozpočet zasa prekročil plánovanú hodnotu deficitu. Skôr ako vyváženú bilanciu o realite však tieto správy vyjadrujú náš negatívny mediálny obraz reality. Tak znie odkaz knihy Progres.

• Všetky diely Knihožrúta

Čo nám podľa autora pred očami uniká, je množstvom pozorovaní a štatistík podložený fakt, že životné podmienky miliárd ľudí vo svete sa zásadne zlepšujú. A to rapídnym tempom. Desať kapitol knihy to dokumentuje podľa oblastí života: od výživy, dĺžky života, chudoby až po životné prostredie, nerovnosť a vzdelávanie.

Podiel ľudí žijúcich v absolútnej chudobe napríklad nedávno po prvýkrát v histórii klesol pod 10 percent celosvetovej populácie. Pritom život na pokraji prežitia bol pre väčšinu ľudí po dlhé stáročia tým jediným, aký si vedeli predstaviť.

Zdroj: TREND.sk

Staré dobré časy sú dnes

A nejde len o chudobu v zmysle dostatku potravín na základné biologické prežitie, ktoré pomohol zabezpečiť aj spomínaný N. Borlaug. Rapídne sa zlepšuje aj prístup ľudí k čistej pitnej vode, čo zasa zlepšuje ich zdravotný stav. Priemerná dĺžka života sa vďaka tomu rýchlo zvyšuje. V Keni to bolo v nedávnej minulosti aj tempom takmer desať rokov za dekádu, čo je – ak to trochu preženieme – zlepšovanie na úrovni dosiahnutia nesmrteľnosti.

Iste, viac ako v minulosti trpíme chronickými chorobami, ale aj tie sa dnes podľa autora objavujú neskôr – vo vyššom veku ako kedysi. Civilizačné choroby ako rakovina a kardiovaskulárne problémy sú skôr prejavom toho, ako dlho žijeme a ako dobre sa máme.

Čomu za to vďačíme? Okrem objavov v medicíne a poľnohospodárstve „je to výsledok globalizácie, ktorá krajinám uľahčuje využívanie vedomostí a technológií, ktoré v minulosti potrebovali generácie času a veľké sumy peňazí“, píše ekonomický liberál J. Norberg.

Okrem Svetovej banky dokonca aj spevák U2 Bono, známy svojimi charitatívnymi aktivitami, priznal, že zahraničný obchod pomohol vymaniť sa z chudoby väčšiemu počtu ľudí ako rozvojová pomoc. V absolútnych číslach celosvetové prepájanie a špecializácia ekonomík v tomto smere pomohli násobne viac ako priemyselná revolúcia.

Chudoba, podvýživa, negramotnosť či detská práca ustupujú rýchlejšie než kedykoľvek predtým

Iste, to, že sa lepšie darí Indom a Číňanom, nemusí Slováka napĺňať absolútnou spokojnosťou. Ten sa