Človek by povedal, že vláda to nemá ľahké. Veľké podniky s množstvom zamestnancov jej vyčítajú drahú elektrinu. V hre je minimálne odchod amerického investora s neistou náhradou a dokonca zatvorenie hlinikárne.
Ak by sa vláda rozhodla uľaviť priemyslu od drahej elektriny a požiadala regulačný úrad, aby znížil poplatky prenosovej sústave, zmenší konkurenčnú nevýhodu pre všetky firmy alebo veľkých odberateľov. Je to férovejšie než trebárs investičné stimuly. No znamenalo by to vzdať sa príjmu do štátnej kasy v čase, keď je každé euro dobré.
Preto sú v dileme strážcovia financií štátu. Môžu nepomôcť a udržať v napätom rozpočte príjmy. Čím však riskujú stratu pracovných miest v konkurenčne znevýhodnených firmách, čo by na konci dňa tiež čosi stálo.
Pochopenie pre ťažkú situáciu vlády sa stráca pri pohľade na to, kam vysoké poplatky prenosovej sústave tečú. Tarifa za prevádzkovanie systému je totiž hlavne spôsob, ako sa veľa firiem skladá na podporu pre vybranú hŕstku. Paroplyny majú najmä silné finančné skupiny, o licenciách na fotovoltiku sa hovorí, že cez rôzne vehikle skončili zhusta u politikov a ich sponzorov.
Samozrejme, obnoviteľné zdroje energie musí Slovensko podporovať v rámci medzinárodných dohôd. Kvalita projektov a efektivita využitia peňazí je však otázna. No a podpora zachovania baníctva nie je nič iné, než štátna pomoc pre vyvolenú privátnu firmu. Kompenzovanie zbabelosti urobiť dôležité, hoci náročné a nepopulárne rozhodnutie, ako sa postarať o bývalých baníkov. A zavrieť bane alebo ich aspoň prestať dotovať. Pretože elektropoplatkami od priemyslu dotované prežívanie neperspektívneho baníctva hovorí o plánoch vlády na podobu slovenského priemyslu veľmi zlú správu.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 3/2013 spolu s článkom Priemysel trasie elektrina.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
