Niektoré nemocnice nevedia, koľko platia ich ľuďom farmafirmy

Zistiť, aký majú z toho jednotliví hráči zisk, sa však dá len veľmi ťažko. Vykazované dáta sa rôznia, nie sú očistené o náklady a napríklad zmluvy medzi hlavným skúšajúcim a farmaceutickou firmou sa nezverejňujú. Kvôli transparentnejším vzťahom farmaceutického priemyslu a zdravotníkov sa už pritom niekoľkokrát menila aj legislatíva.

Ako to funguje

Klinické skúšanie využíva farmaceutická firma, ktorá vyvinula nový liek a potrebuje si otestovať na pacientoch jeho účinok a bezpečnosť. Má niekoľko fáz a na jeho úspešnom konci je uvedenie lieku alebo liečebného postupu na trh. O tom, v ktorej krajine a v ktorom zdravotníckom zariadení sa bude testovať, rozhoduje vždy materská spoločnosť, a nie jej lokálne pobočky. Pri výbere zväčša zavážia doterajšie skúsenosti s daným pracoviskom.

Z hry ho môže vyšachovať, ak napríklad nemá rovnaký prístroj ako zariadenia v iných krajinách. To je dôležité preto, aby dáta boli porovnateľné. Nejde však o neprekonateľnú prekážku, lebo v istých prípadoch ho nemocnici môže spoločnosť na čas skúšania prepožičať. Najpodstatnejšia je teda odbornosť lekárov.

„Nestačí, ak má zdravotnícke zariadenie potrebné materiálno-technické vybavenie, musí mať aj kvalifikovaného lekára, ktorý má skúsenosti s klinickými skúšaniami. Ten musí dopodrobna ovládať protokol, teda dokument, ktorý obsahuje presne vymedzené podmienky, za akých sa bude klinické skúšanie vykonávať,“ približuje Nora Farkašová z Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP).

Podľa posledných dostupných dát asociácie v roku 2016 na Slovensku investovalo