Nie som kaskadér, Mochovce spustíme. 100 miliónov navyše nebude problém

Slovenské elektrárne (SE) zvolili v Mochovciach model zmluvných vzťahov, ktorý neskôr spôsoboval problémy. Stali ste sa generálnym dodávateľom, prevzali ste na seba veľkú zodpovednosť za riadenie a koordináciu. Prečo ste sa rozhodli pre tento model?

V tom čase to nebola naša prvá voľba. Nechali sme si najprv urobiť ponuky od hráčov, ktorí boli v tom čase na trhu a boli schopní zastrešiť pozíciu generálneho dodávateľa, ale reálne prišla ponuka len od jediného, ktorý to riziko bol ochotný na seba zobrať.

Kto to bol?

To nie je podstatné. Ponuka bola taká drahá, že v danom čase nedávalo zmysel ju akceptovať.

Bol by pri tejto ponuke rozpočet Mochoviec vyšší ako dnes?

Jasné, že nie. Ale dnes povedať, že sme to mali spraviť inak, je najľahšie. V tom čase nám to nevychádzalo pri predpokladanej cene elektriny a výške kontraktu, ktorú si tá firma žiadala. Za funkciu generálneho dodávateľa si pýtala stovky miliónov eur. To bol primárny dôvod. Sekundárny bol ten, že Enel, ako v tom čase majoritný vlastník, videl v jadre budúcnosť. V Taliansku sa malo stavať viac ako dvadsať jadrových elektrární. Enel si preto povedal, že keď už musí byť generálnym dodávateľom jadrovej elektrárne na Slovensku, vytvorí si kvalifikovaný dodávateľský reťazec a interné know-how, ktoré potom bude môcť využiť pri stavbe ďalších elektrární. Brali to ako príležitosť, ktorá mohla byť obrovskou príležitosťou aj pre Slovensko a našich slovenských odborníkov.

Mali SE povinnosť dokončiť Mochovce? Vyplývalo im to z privatizačnej zmluvy?

Určite