Veľký rozhovor s Adelou: Nie som biznisový typ, papiere za mňa rieši manžel

V začiatkoch svojej moderátorskej kariéry zaujala najmä zmyslom pre humor. Dnes ju mnohí rešpektujú pre jej profesionalitu, vnútorné hodnotové nastavenie či otvorenosť, s akou hovorí napríklad o sebarozvoji. Má však aj svojich kritikov – pre dávnejšie spojenie s časopisom Zem a vek. O vnútornom nastavení, sebarozvoji, práci, biznise, výzvach či životných lekciách hovorí pre TREND Adela Vinczeová.

Pred tromi rokmi ste pre časopis Život povedali, že život je k vám láskavý. Platí to aj dnes?

Myslím, že to platí stále. Aj keď mi život niekedy prináša lekcie nie príliš príjemným spôsobom, stále to považujem za láskavé, lebo inak by som ich asi nepochopila. Ale aj z objektívneho hľadiska sa mi vidí, že som si vytiahla dobré karty. Som vďačná a čím ďalej, tým viac všetko, čo mi robí radosť, považujem za bonus, nie za samozrejmosť.

V čom konkrétne ste sa za uplynulé takmer dva pandemické roky najviac zmenili?

Človek svoje osobné zmeny ťažšie. Ale môže ich vidieť podľa toho, ako sa mu zmenil okolitý svet a vonkajší život. Podľa toho, aký svet nosíme vnútri, taký sa nám vyskladá vonku. Kedysi som s vecami oveľa viac bojovala, viac som si ich pripúšťala, opakovala som mnohé chybné vzorce vo vzťahoch, dokázala som uveriť myšlienkam, ktoré pramenili z môjho ega.

Teraz sa asi o niečo viac poznám a dokážem lepšie odčítať, čo som a čo už nie som ja. A že všetko, čo sa mi v živote deje, je v „poriadku“, hoci mi to niekedy nemusí vyhovovať. Takže aj tie zdanlivo „horšie“ situácie chápem v dokonalosti celku a zrazu sa mi už nezdá potrebné proti niečomu tlačiť či bojovať. 

Moderujete zábavné relácie,  talkshow, firemné večierky, tvoríte TV formáty, zapájate sa do awereness projektov... Aký typ (spolu)práce  má pre vás najväčší zmysel a najviac vás napĺňa?

Baví ma každá verzia môjho televízneho ja. Je to neskutočne pestré. Baví ma byť v kontakte so žiarivými ľuďmi a tých je aj na našom kultúrno-šoubiznisovom poli dosť. Bavia ma aj žiariví, menej známi hostia nesúci silné témy. A potom zo spoluprác ma asi napĺňajú témy duševného zdravia.

Mala som šťastie na skvelú terapeutku, ktorá mi neradila klišé, ako „pestovať pekné vzťahy s ľuďmi“, keď som nemala pekný vzťah so sebou. Nehovorila mi o tom, aby som sa „vyhýbala toxickým ľuďom“, keď som si ich priťahovala vlastnou vnútornou toxicitou.

Ponúkla mi vhľad do seba – nie v zmysle viny, ale v zmysle hľadania kľúča v sebe. A o tom sa rada rozprávam, lebo si všímam, že veľa ľudí je smutných a očakáva, že by sa mala preto zmeniť spoločnosť. No tá zmena je v nás. A toto je, bohužiaľ, funkčné klišé. 

Podľa čoho sa rozhodujete, či prijmete konkrétnu ponuku na nejakú kampaň? Všimol som si, že komerčnej reklame sa vyhýbate? Prečo?