Už nie Lauda Air ani Niki. Prišiel Laudamotion

Tlačovky začínal na sekundu presne a hovoril na nich iba pár minút. Bulvár ho ohováral, že je škrob, schopný pýtať peniaze aj za autogram. Svojrázny, hĺbavý i riskantný chlap s počítačom v hlave, perfekcionista tvrdý na seba i ostatných, bol trikrát majstrom sveta automobilov Formuly 1. Pri príšernej havárii takmer zhorel, no o šesť týždňov opäť sedel v pretekárskom aute. Potom to však ako pretekár vzdal.

Pretože mal licenciu pilota, kúpil 50-miestne lietadlo a v roku 1979 založil vlastné aerolinky Lauda Air. Čoskoro z nich urobil ikonu rakúskeho neba, lietal s dovolenkármi k moru i na pravidelných linkách, a to dokonca aj do USA a Austrálie. A kde sa dalo, konkuroval aj štátnemu Austrianu. Aj tak, že v roku 1992 predal vyše štvrtinový podiel nemeckej Lufthanse, nech sa vo Viedni posilní. Tá však o päť rokov časť akcií predala svojmu súperovi Austrianu.

Niki Lauda mal však vtedy iné starosti. Bol to rok jeho boja s ťažkou obličkovou chorobou, ktorú vyriešila až transplantácia. Darcom bol jeho brat.

Kooperácia s Austrianom sa mu spočiatku zdala výhodná, no neskôr hovoril o omyle. V denných sporoch sa zrážali dve podnikateľské vízie a on presadzoval tú svoju, dynamickú. Austrian nazýval štátnym molochom, ktorý „fungoval šialene