Vláda i bývalý minister majú plno rečí o tom, ako idú proti extrémizmu bojovať. Peter Plavčan ako minister realizoval aj niekoľko nápadov týkajúcich sa prevencie proti extrémizmu. Prvou bolo zavedenie brannej výchovy ako povinného predmetu. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že brannú výchovu žiaci berú ako možnosť uliať sa zo stereotypného vyučovania. Jediné pozitívum, ktoré na nej vidím, je, že prebieha v prírode. V situácii, keď sa bojíme nárastu nacionalizmu a nezdravého vlastenectva, tomu povinná, miernejšie poňatá verzia Mazurekovej Ľudovej mládeže, nijako nepomôže.
Vážnym problémom slovenského školstva je, že žiak je len v pozícii poslucháča
Ďalším návrhom bolo zavedenie jednej hodiny dejepisu navyše. Môj názor je, že táto cesta nikam nepovedie a dosiahne sa iba to, že deckám sa dejepis zhnusí ešte viac. Nejde totiž o to, koľkokrát sa dejepis učí, ale ako sa učí. Jedným z najväčších problémov, aké slovenské školstvo má, je, že žiak je len v pozícii poslucháča. Na dejepise štyridsaťpäť minút počúva o tom, v ktorom roku sa odohrala nejaká udalosť, a jediné, čo mu to prinesie, je kvalitný spánok.
Žiaci by mali byť od prvého stupňa naučení diskutovať. Je nesmierne dôležité, aby sa nebáli ozvať, opýtať sa, vyjadriť svoj názor – nehľadiac na to, či ide o súhlas alebo nesúhlas. Len tým, že si budú cibriť vlastné názory a nechajú ich čeliť argumentom zo strany učiteľa a ostatných spolužiakov, dokážu svoju mienku prehodnotiť a dívať sa na svet aj z tej druhej stránky.
Učiteľ by mal byť študentovi priateľom, lebo tak sa mu študent dokáže otvoriť a diskutovať úprimne. Predmet by mohol poňať ako úžasný zdroj, ktorý spája najrôznejšie obdobia v dejinách ľudstva, čo nadväzujú aj na súčasné dianie. Nie je dôležité memorovať roky, mená a drilovať sa z učebnice. Je potrebné rozprávať o tom, čo sa stalo, prečo sa to stalo a aký to malo dosah.
Boj proti extrémizmu je v spojitosti s výučbou dejepisu začarovaný kruh. Ak nechceme, aby nám mladí ľudia hádzali do urien lístky so zakrúžkovanými fašistami, mali by sme im dať šancu chápať vlastnú históriu a poučiť sa z nej.