Do neznámych lokalít sa kongresy nehrnú. No Bratislava šancu má

Kongresový turizmus má teda aj silu spájať. Respektíve peniaze, ktoré sa v ňom točia. Snaha ukrojiť si niečo z tohto koláča dokázala na ostrovoch zjednotiť aj niekdajších úhlavných nepriateľov. Celosvetové príjmy z konferencií a ďalších akcií spadajúcich pod MICE predstavovali vlani stovky miliárd dolárov, pričom len v Spojených štátoch sa vyšplhali na vyše 350 miliárd dolárov.

Na vysvetlenie, medzinárodne používaná značka MICE (z anglického Meetings, incentives, conferencing, exhibitions) zahŕňa organizovanie konferencií, výstav, podujatí všetkého druhu, ale aj rôznych firemných akcií.

Na chvoste Európy

Na Slovensku nijaká občianska vojna nebola, ale v spolupráci na tom, aby sa sem pritiahli medzinárodné konferencie, ktoré by priniesli peniaze, know-how a zvýšili reputáciu, je na tom krajina oveľa horšie ako spomínaní ostrovania. V rebríčku zorganizovaných medzinárodných kongresov a konferencií, ktorý zverejňuje ICCA (International Congress and Convention Association), sa Slovensko pohybuje už roky na posledných miestach v Európe.

Kongresový turizmus, aj keď to má v názve, o turizme nie je. Je v prvom rade o biznise.

„Jeden zo zásadných problémov slovenského kongresového turizmu je, že u nás ho všetci vnímajú len ako jeden segment turizmu. Lenže kongresový turizmus, aj keď to má v názve, o turizme nie je. Je v prvom rade o biznise, respektíve o prinášaní biznisu do destinácie,“ vysvetľuje Alžbeta Melicharová, predsedníčka predstavenstva Bratislava Tourist Board.

Podľa slov Niny Erneker, šéfky Bratislava Convention Bureau, čo je platforma pre rozvoj kongresového turizmu v metropole Slovenska a patrí pod Bratislava Tourist Board, na medzinárodné odborné konferencie chodia ľudia, ktorí minú mnohonásobne viac peňazí ako bežný návštevník, ktorý si dá v Bratislave kávu a kúpi suvenír. Ale najmä do krajiny prinášajú svoje know-how a môžu byť aj nositeľmi potenciálnych investícií. Je to najlukratívnejšia oblasť turizmu, preto mu všade v zahraničí venujú štáty, regióny i súkromný sektor takú pozornosť.

Ako urobiť z ničoho niečo

Aj Bratislava by si rada aspoň „uštipla“ z miliardového MICE biznisu. Lenže... Na to, aby bolo miesto atraktívne pre medzinárodné podujatia, musí spĺňať niekoľko vecí. Napríklad mať vybudovanú infraštruktúru, teda kongresové priestory aspoň pre dvetisíc ľudí a jeden hotel s päťsto izbami. Ani jedno v hlavnom meste nie je a zrejme ani nebude.

Nina Erneker: „Do mesta, o ktorom nič neviete, nepôjdete, aj keď vám ukazujú prospekty s krásnymi hotelmi.“

Ešte dôležitejšie je mať značku, medzinárodnú reputáciu, byť známy aj v zahraničí. To Slovensko ani jeho metropola tiež nespĺňajú. „Doteraz sme si mysleli, že to, že Bratislava je v zahraničí neznáma, jej síce nepomáha, ale ani neškodí. Žiaľ, zistili sme, že ak o vás nikto nič nevie, pôsobí to výrazne negatívne. Do mesta, o ktorom nič neviete, nepôjdete, aj keď vám ukazujú prospekty s krásnymi hotelmi,“ konštatuje N. Erneker.

Ako teda urobiť z ničoho niečo? Jedna možnosť je robiť intenzívne marketingové kampane v zahraničí, ktoré by zvýšili poznateľnosť mesta a krajiny a zvýšili tým ich atraktívnosť ako destinácií kongresového turizmu. Takéto kampane však stoja obrovské peniaze a efekt sa prejaví až o niekoľko rokov.

No existuje aj iné riešenie. Hovoril o ňom na tohtoročnej TREND konferencii Horeca manažment Padraic Gilligan z írskej konzultačnej agentúry Sool Nua, jeden z najvplyvnejších ľudí vo svetovom kongresovom turizme. „Reputácia a značka krajiny je pre MICE, samozrejme, dôležitá. Keď ju však nemáte, dôležité je, aby bolo v krajine