Neznáme neznáma. Bude náročné odhadnúť reakcie na zmenu úrokových sadzieb a koho to zasiahne

Vyše dekády uvoľnenej menovej politiky s kvantitatívnym uvoľňovaním a nulových úrokových sadzieb dramaticky transformovalo finančný systém s dosahmi aj na reálnu ekonomiku. Na systematický dlhotrvajúci pokles ceny peňazí na rekordné minimá a až záporné výnosy niektorých dlhopisov si široký hospodársky komplex veľmi ľahko zvykal a stal sa od toho až závislým.

Medzi mnohými ekonomickými subjektmi vzniklo presvedčenie, že lacné zdroje sú novým normálom, čo následne ovplyvnilo (nielen) investorské uvažovanie, predpovede, inflačné očakávania, makroekonomické modely, kalkulácie zadlženia a návratnosti či ceny reálnych aktív na čele s nehnuteľnosťami.

Nízke úrokové sadzby ako najvýznamnejší diskontný faktor v prostredí hojnej likvidity vytlačili ceny finančných aj reálnych aktív na nevídané rekordné úrovne s extrémnymi valuáciami. Ich bublina však dynamicky spľasína, keď sa ukazuje, že prudká expanzia menovej zásoby a helikoptérové peniaze (spolu s ponukovým šokom) predsa len, hoci so značnou latenciou, vedú k inflácii, ktorá centrálne banky núti tvrdo a synchronizovane stláčať menovo-politické brzdy.

Jednoducho bolo omylom myslieť si, že svet nebude poznať už nič iné ako nulové úrokové sadzby. Ide o podobnú chybu trhov ako pred ázijskou krízou zo sklonku 20. storočia, keď verili, že „ázijské tigre“ budú donekonečna rýchlo rásť.