Neživotné poistenie v roku 2015 rástlo len opticky

Najväčší producenti poistenia poľnohospodárstva – Allianz, Generali a Kooperativa – si cez zaistenie vymieňajú zmluvy, aby lepšie rozložili riziko svojho kmeňa poistenia farmárov. Po odrátaní tohto špecifického vplyvu sa dostaneme v prípade neživotného poistenia tam, kam aj po predchádzajúce roky – na nulu.

Trh sa pritom vlani vyvíjal sľubne. Pribudlo bezprecedentných štvrť milióna zmlúv v PZP a ďalších 74-tisíc v havarijnom poistení. Veľmi silný tlak na cenu však spôsobil, že sa tento nárast nijako neprejavil na predpísanom poistnom. Ako rástol počet zmlúv, tak zároveň klesala i priemerná poistka.

Autá sa neoplatia

Situácia v havarijnom poistení i PZP je dlhodobo nákladným problémom slovenského poisťovníctva. Hoci poisťovne presadzujú mantru, že PZP otvára možnosť ďalšieho predaja nových poistiek, takzvaného cross-sellingu, skutočnosť tejto predstave veľmi nezodpovedá.

Ako hovoria predstavitelia poisťovní, jediná šanca na cross-selling je v čase, keď klient uzatvára povinné zmluvné poistenie. A to robí často cez sprostredkovateľa či internet, kde poisťovňa šancu osloviť nového klienta s niečím iným ani nedostane. Poisťovne preto v súčasnosti testujú nové prístupy, napríklad cez mobilné appky či web, aby dokázali klienta osloviť priamo a ponúknuť mu aj iné produkty z vlastného portfólia.

Najhoršia situácia pre poisťovne je však v prípade havarijného poistenia, ktoré spolu s PZP tvorí 60 percent celého neživotného trhu. Tam takzvaný kombinovaný ukazovateľ – podiel plnení a administratívnych nákladov na poistnom – dlhodobo presahuje sto percent. Vlani to bolo pravdivé v prípade úplne všetkých havarijných poisťovateľov, priemer stúpol až na 112 percent za celý trh. V roku 2014 to predstavovalo len 103 percent.

Zjednodušene to znamená, že na každé euro vybraté za havarijné poistenie musela poisťovňa vynaložiť 1,12 eura na výplatu škôd a vlastnú prevádzku. Klienti by preto mali začať počítať s vyššími