Nezvolenie Kamila Krnáča za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) ukázalo, že keď je negatívna selekcia povýšená na oficiálnu politiku pri obsadzovaní dôležitých funkcií, tak sa to na Slovensku považuje za samozrejmosť a banalitu, aká nestojí ani za pozornosť. Hlavný dôvod, pre ktorý sa K. Krnáč nestal šéfom NKÚ, je úplne zrejmý – nestal sa ním preto, lebo mal na túto funkciu až príliš dobré predpoklady.
NKÚ bol zriadený, aby ako nezávislý orgán dohliadal, či vláda, štátne a samosprávne orgány hospodária s verejným prostriedkami vo verejnom záujme. V normálne fungujúcom štáte by bolo prirodzené, keby za predsedu NKÚ zvolili človeka, ktorý svojím pôsobením preukázal, že mu osobne veľmi záleží na tom, aby sa tu verejnými zdrojmi neplytvalo a aby sa nerozkrádali. Slovenská „norma“ je priamo opačná. Práve preto, že za dva roky verejného pôsobenia K. Krnáč v tejto oblasti urobil viac ako mnohí iní za dve desaťročia, stal sa na poste šéfa NKÚ nežiaducou osobou.
Ešte pred vstupom do parlamentu, v apríli 2010, K. Krnáč verejnosť upozornil na fakt, že si vládna koalícia Smeru, SNS a HZDS „nenápadným a zákerným zásahom do zákona o verejnom obstarávaní vytvorila priestor, v ktorom bude nerušene ako na bežiacom páse uzatvárať pre štát nevýhodné zmluvy bez toho, aby to ÚVO mohol zastaviť“. Prvá vládna garnitúra Roberta Fica totiž v zákone zrušila paragraf 148, čím pripravila Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) o možnosť, aby podával návrhy na súdne zrušenie zmlúv, ktoré boli uzavreté v rozpore so zákonom.
Na rozdiel od mnohých činiteľov, ktorí po sprísnení zákona volajú len vtedy, keď sú v opozícii, K. Krnáč sa ako vládny poslanec zaslúžil o to, že sa zákon o verejnom obstarávaní sprísnil v čase, keď jeho strana bola pri moci. Inicioval vznik pracovnej skupiny, aby pripravila legislatívne zmeny, ktoré mali poslať nástenkové a im podobné tendre do minulosti. Spolu s koaličnými kolegami presadil v roku 2011 zmeny, hoci zväzovali ruky „jeho“ vláde. Človek, ktorý nemal problém obmedziť garnitúru, ku ktorej patril, by nemal problém ani s tým, aby obmedzil ktorúkoľvek ďalšiu – aj druhú vládu Roberta Fica.
Keďže vládna strana očividne nechcela, aby sa práve on ocitol v dôležitej funkcii, minulý týždeň druhýkrát a definitívne zmarila jeho kandidatúru. Exposlancovi Krnáčovi tým Smer poskytol najvyššie ocenenie, akého sa mu mohlo dostať. Nech už sa predsedom NKÚ stane ktokoľvek, bude o ňom známe, že je vo funkcii preto, lebo nie je ako Krnáč.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 38/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
