Štát chce dodatočne zdaniť, čo roky štedro dotoval. Energiu zo slnka. O opatreniach uvažuje vláda vo chvíli, keď pôvodní majitelia solárnych elektrární, mnohí blízki Smeru-SD, už na fotovoltike zarobili. A podľa zdrojov z prostredia energetiky prestal tento biznis zaujímať aj údajného sponzora strany Jozefa Brhela.
Premiér Robert Fico nedávno vyplašil podnikateľov vo fotovoltike vyhlásením, že zvažuje dodatočné zdanenie sektora. Doplatky za energiu z obnoviteľných zdrojov boli podľa neho nastavené tak vysoko, že „boli veľmi zaujímavé z podnikateľského hľadiska“, ale na ceny pre spotrebiteľa mali nepriaznivý vplyv.
Takto nastavené pravidlá sú podľa R. Fica jedným z dôvodov, pre ktoré má Slovensko tretiu najvyššiu cenu elektriny pre firmy v Európe. Občan by premiérovi aj zatlieskal, ale musel by mať naozaj krátku pamäť.
Nahnevaní výrobcovia
„Štedré podmienky vznikli práve počas predošlej vlády R. Fica. V čase, keď bol Ľubomír Jahnátek ministrom hospodárstva a šéfom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví [ÚRSO] nominant Smeru Jozef Holjenčík,“ pripomína Veronika Galeková, výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu. Asociácia združuje výrobcov fotovoltiky. Tých, ktorí mali záujem podnikať v sektore dlhodobo a nešlo im len o rýchle zisky. Aj preto sú dnes nahnevaní, že Smer plánuje systém meniť.
V. Galeková naznačuje, že na priaznivo nastavenom prostredí, ktorý je dnes tŕňom vo Ficovom oku, mali záujem biznismeni spájaní so Smerom. „Ako napríklad Jozef Brhel.“ Politici a zodpovední úradníci im v začiatkoch solárnej energetiky vychádzali v ústrety. V. Galeková hovorí, že je preto až neuveriteľné, ako dnes tí istí ľudia teatrálne kritizujú – svoje vlastné rozhodnutia. Pritom mali nástroje, ktorými mohli určovať výkupné ceny za solárnu energiu či ročný limit na pripájanie takýchto zdrojov. Ale neurobili tak. „Pýtame sa prečo. Komu to vtedy vyhovovalo?“ hovorí V. Galeková.
Podozrivé licencie
Všetko sa začalo v roku 2009, keď Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) delila licencie na výstavbu elektrární do štyroch megawattov (MW). Celkový limit povoleniek bol iba 120 MW, vyčerpaný bol za štyri dni. Na SEPS prišla stovka žiadostí, z nich vybrali 36 firiem. Kritérium bolo jednoduché – kto sa prihlásil medzi prvými, licenciu dostal. Rýchlosť, s akou boli záujemcovia schopní zareagovať, vzbudzovala dojem, že išlo o vopred dohodnutých uchádzačov. Výzvu spolu s podmienkami totiž SEPS zverejnila na internete v posledný novembrový piatok. Žiadosti bolo potrebné odoslať do pondelka.
Išlo pritom o naozaj lukratívny biznis. Štát garantoval elektrárňam zmontovaným do júna 2011 na 15 rokov výkupnú cenu energie 430 eur za megawatt. Trhová je v súčasnosti okolo 40 eur. Neskôr síce dotácie klesli, stále však išlo o najviac podporovaný zdroj. V zozname vyvolených podnikateľov, ktorí získali licencie, sa ocitli viaceré známe mená.
Povolenie na výstavbu solárnej elektrárne v Tornali dostala napríklad spoločnosť Elektrovod – Energie, na ktorú mal vplyv súčasný minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Aj v tom čase mal kontakty na SEPS a rezort hospodárstva. Licencia sa ušla firme CTC – Tenisový klub z Prešova, majiteľkou bola Jana Lazárová, manželka Ladislava Lazára. V tom čase bol L. Lazár ako nominat Smeru riaditeľom košickej teplárne, v súčasnosti riadi štátny podnik Vodohospodárska výstavba.
Obchod s udelenými licenciami sa rozbehol už v roku 2009. „Tí, ktorým sa nechcelo stavať elektrárne, zarobili a povolenky predali. Cena bola okolo 300-tisíc eur za jeden megawatt,“ uviedol zdroj z fotovoltického priemyslu, ktorý nechcel byť menovaný. Keďže licencie boli spravidla na tri až štyri megawatty, majitelia mohli ihneď inkasovať do 1,2 milióna eur. Zvyšní podľa zdroja investovali do výstavby a až potom investície speňažili. „V súčasnosti má už máloktorá elektráreň pôvodného vlastníka, niektoré ho zmenili aj viackrát,“ tvrdí zdroj TRENDU.
Investičné náklady na výstavbu fotovoltickej elektrárne sa pohybovali od 2,5 do 3,2 milióna eur za jeden megawatt a následne sa predávali za štyri milióny eur.
Dvaja veľkí hráči
Za dôležitých hráčov vo fotovoltike energetici považovali skupinu SolarLand a J. Brhela, ktorý je označovaný za vplyvného muža v pozadí Smeru. Práve tieto prípady ilustrujú, že pôvodní podnikatelia v solárnom biznise už svoje aktivity speňažili.
J. Brhel začínal v HZDS ako štátny tajomník na ministerstve hospodárstva, neskôr bol poslancom. O Smer sa podľa svojich kolegov začal zaujímať ešte ako člen HZDS.
„Pre ľudí ako Jozef Brhel bol Smer vedľajšou investíciou, ak by sa HZDS nedostalo po voľbách do vlády,“ povedal pre časopis .týždeň v roku 2005 poslanec HZDS Jaroslav Jaduš.
J. Brhel podľa obchodného registra figuruje len v niekoľkých firmách, viaceré jeho spoločnosti sú napísané na iné osoby. Medzi ne patrí napríklad Pow-en či E-Group. Hoci priamo v orgánoch firiem nefiguruje, na nedávnej konferencii, ktorú organizoval izraelský Inštitút pre export a medzinárodné korporácie, bol ako kontakt pri týchto spoločnostiach uvedený J. Brhel. Mnohé spája adresa sídla – Trnavská cesta v Bratislave. Ide o administratívne priestory Hotela DoubleTree by Hilton. Ten patrí Jurajovi Širokému, ktorý je rovnako považovaný za sponzora Smeru.
Rovnako neviditeľný bol J. Brhel aj v solárnom podnikaní. Len nedávno pre Hospodárske noviny priznal, že stojí za spoločnosťou Alter Energo. Aj Alter Energo získala pred štyrmi rokmi licenciu od SEPS na svoj projekt. Vznikla len zopár týždňov pred tým, ako SEPS zverejnila výzvu.
Aj u Ficovcov
Spoločnosť Alter Energo stavala tri solárne elektrárne v Tornali. Na vybudovaní sa podieľal aj SAG Elektrovod, v ktorom pôsobil T. Malatinský. V súčasnosti už vlastní elektrárne v Tornali spoločnosť Esin so sídlom v Považskej Bystrici. Na svojej internetovej stránke uvádza, že akvizíciu elektrární s výkonom 12 MW uskutočnila vlani.
Alter Energo mala projekt na stavbu fotovoltickej elektrárne aj vo Veľkých Dvoranoch. V obci v okrese Topoľčany, odkiaľ pochádza rodina premiéra R. Fica. Na obecnom úrade TRENDU povedali, že majú zákaz rozprávať o tejto elektrárni. Od koho a prečo, pracovník úradu nespresnil. Obec prenajíma pozemky pod elektrárňou. Až po upozornení, že nájomnú zmluvu musia zo zákona zverejniť, uviedli, že majiteľom elektrárne je H&T-Communication. Ide o eseročku pôvodne z Komárna, dnes akciovku z Bratislavy.
TREND sa stretol aj s J. Brhelom. Oficiálne sa vyjadrovať nechcel, pripustil, že časť fotovoltiky odpredal. Poprel informácie, podľa ktorých bol vlastníkom štvrtiny celého biznisu so slnkom. Koľko megawatov vlastnil a koľko má teraz, prezradiť nechcel.
Rakúsky investor
Pôvodných majiteľov menili takmer všetky solárne parky skupiny SolarLand. Akciová spoločnosť bola tiež v zozname 36 firiem, ktoré dostali od SEPS na začiatku licencie. Za SolarLandom stáli podnikatelia z holdingu Luka & Bramer. Známi sú vďaka sporu medzi Športkou a Tiposom. Športka, ktorú vlastnil Luka & Bramer, mala know-how na lotériové hry, ale majiteľom licencie bol štátny Tipos. Najvyšší súd priznal Športke zhruba miliardu korún. Luka & Bramer predali pohľadávku českému miliardárovi Radovanovi Vítekovi. Počas prvej vlády R. Fica vyplatil štát prvú splátku dlžnej sumy – asi 400 miliónov korún – Vítekovej spoločnosti Lemikon na Cyprus. Luka & Bramer je spoločníkom vo firme Pohotovosť, ktorá požičiava peniaze za vysoké úroky.
Od Luka & Bramer kúpila skupinu Solar Land rakúska spoločnosť Renergie, dcéra Raiffeisen Group, ktorá na Slovensku vlastní Tatra banku. Podrobnosti obchodu a objem investície neuviedli. Ronald Lausch z Renergie pre TREND napísal, že majú na Slovensku asi 30 solárnych parkov s inštalovaným výkonom 30 MW.
Hrozba arbitráží
Na Slovensku je v súčasnosti okolo 500 MW výkonu inštalovaného vo fotovoltických elektrárňach. Podľa Eurostatu patríme medzi krajiny s najvyššími cenami elektrickej energie. Kým Fínov stálo vlani 100 kilowatthodín elektriny 11,4 eura, na Slovensku je to takmer 25. Drahšiu energiu má už iba Maďarsko a Cyprus. Problémom sú poplatky, ktorým sa spotrebitelia skladajú výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Objem dotácií pre týchto výrobcov ročne dosahuje takmer 500 miliónov eur.
Vyrieši to však retroaktívna daň na solárnu energiu? Dnes, keď pôvodní vlastníci stihli solárne elektrárne popredávať, zdá sa, že vláde nestojí v ceste nič, čo by jej bránilo zakročiť proti novým majiteľom, ktorí precenili stabilitu slovenského prostredia.
Vládu by pritom mohol odradiť príklad z Českej republiky, kde dodatočne zdanili výkupné ceny elektriny zo solárnej energie vo výške 26 percent. Firmy, ktorých sa to dotklo, hrozia medzinárodnými arbitrážami po tom, čo neuspeli na Ústavnom súde ČR.
Komu by sa zdalo, že kabinet koná nelogicky, keď najprv solárnu energetiku dotuje a potom ju chce napriek možným súdnym sporom zdaniť, nech si spomenie na slová predsedu HZDS Vladimíra Mečiara, ktorý dlho pred vytvorením koalície Smer – HZDS – SNS vysvetľoval pohnútky Smeru. Ekonomické skupiny majú podľa neho v Smere taký vplyv, že určujú, čo politici môžu robiť. „Ja som sa toho, našťastie, zbavil. Ale, povedzme, v Smere sú mimoriadne intenzívni,“ vyhlásil V. Mečiar.
