Nezávislé inštitúcie zlyhávajú. Pretože kto vyhrá voľby, ten „môže všetko“

Nezávislosť v politike? Neexistuje, pomyslí si nejeden čitateľ. Každý funkcionár sa predsa niekomu zodpovedá, je niekomu zaviazaný, či rovno kúpený. Pritom k vyspelej demokracii neoddeliteľne patrí aj nezávislosť justičných, kontrolných a regulačných inštitúcií: tak ako voľby a politické strany.

Ideál systému bŕzd a protiváh, či takzvaného trojdelenia moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu, existuje už minimálne od čias francúzskeho baróna de Montesquieu a vzniku Spojených štátov amerických. V právnom štáte preto dávno neplatia slová absolventa marxisticko-leninskej filozofie Pavla Pašku „vyhraj voľby a môžeš všetko“.

Štrngali za zmenu...

Súdy nemajú rozhodovať podľa aktuálnej nálady obyvateľstva, ale nezávisle podľa jasných pravidiel. Rovnako tak boli mimo priamy dosah vlády postavené aj mnohé iné inštitúcie. Právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Protimonopolného úradu či Najvyššieho kontrolného úradu siahajú od určovania podmienok podnikania cez udeľovanie mastných pokút až po pozeranie sa na prsty politikom prerozdeľujúcim miliardy eur.

Aj keď to môže znieť paradoxne, nezávislé úrady tu sú na to, aby bránili verejný záujem proti vôli konkrétnych politických strán. Ich odbornosť, akčnosť a nezaujatosť je pre životnú úroveň krajiny dôležitá rovnako ako kompetentnosť parlamentných väčšín.

Z relatívneho nezáujmu by ich teoreticky mohla vyniesť nová vláda – spolu s jej politickými či odbornými nomináciami. Koaličné strany Most-Híd a Sieť sa pred voľbami prihlásili k iniciatíve mimovládnych organizácií pod názvom Štrngám za zmenu. Sľúbili tak sfunkčniť Najvyšší kontrolný úrad, odpojiť políciu a prokuratúru od politických vplyvov či priniesť vyššiu transparentnosť a zodpovednosť verejných funkcionárov.

Doteraz bolo zvykom s výmenou vlády personálne obmeniť vedenie vo všetkých verejných úradoch

Časť z týchto cieľov sa premietla aj do programového vyhlásenia nového kabinetu. Nezávislosť štátnej služby by sa mala podľa dokumentu zvýšiť vymedzením hranice medzi politickými a nepolitickými funkciami. Na Slovensku totiž doteraz bolo zvykom s výmenou vlády personálne obmeniť vedenia na takmer všetkých riadiacich úrovniach verejných inštitúcií. Teda skôr napĺňať nerozumný výrok P. Pašku, ako preberať štátnickú prax vyspelých západných krajín.

Podľa programového vyhlásenia kabinetu by tiež viac kontrolných funkcií ako v minulosti malo pripadnúť opozícii, odborníkom a tretiemu sektoru. Medzi inými napríklad obsadenie dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá ročne prerozdeľuje nemocniciam a lekárom zhruba tri miliardy eur. Iba nedávno bola odvolaná kontroverzná šéfka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý po novom vedie ortopéd Tomáš Haško. Relatívne blízko k výmene má predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie Zita Táborská. Jej mandát sa končí budúci rok.

Vedenie Slovenskej informačnej služby či Národného bezpečnostného úradu však zostane zrejme rovnaké ako osoba predsedu vlády, ktorá má ich menovanie na starosti. Podobne zabetónované sú na dlhé obdobie aj iné dôležité pozície. Funkčné obdobie Smerom-SD zvoleného generálneho prokurátora Jaroslava Čižnára končí až v roku 2020. Šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karol Mitrík má úradovať až do roku 2022.

Viac výkonnostných kontrol

Určitý pohyb vpred badať práve v NKÚ, ktorý sleduje to, ako vládne i samosprávne inštitúcie hospodária s prostriedkami daňových poplatníkov. Teda to, či ich míňajú v súlade so zákonom, na účely, na ktoré majú, a tak efektívne, ako sa len dá. Úrad bol v minulosti kritizovaný najmä za prehliadanie veľkých káuz. Jeho dôveryhodnosti nepridalo ani zvolenie šéfa K. Mitríka Smerom-SD, čím bol porušený prísľub, že táto funkcia bude patriť opozícií. Napriek tomu relatívne nové vedenie sľubuje zmeny.

NKÚ by mal zohrávať dôležitú úlohu v reforme „hodnota za peniaze“, ktorú predstavil Martin Filko

Karol Mitrík Zdroj: SITA

NKÚ by mal zohrávať dôležitú úlohu v reforme „hodnota za peniaze“, ktorá plánuje číselne hodnotiť efektivitu verejných výdavkov. To sa má okrem vybudovania nového analytického tímu premietnuť aj do plánu kontrol úradu na budúci rok. Zvýši sa podiel prierezových a výkonnostných kontrol na úkor tradičného zisťovania, či všetko prebehlo „v súlade so zákonom.“

„V súčasnosti kreujeme analytický odbor a predpokladáme, že v horizonte dvoch rokov by mohol mať viac ako desať odborníkov,“ povedala TRENDU hovorkyňa Daniela Bolech Dobáková. Pri jeho vytváraní úrad plánuje využiť nielen vlastné personálne kapacity, ale aj špecialistov z externého prostredia.

Ctibor Košťál z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť však upozorňuje, že ani výkonnostné kontroly úradu často s meraním efektívnosti verejných výdavkov nemajú veľa spoločné. „Treba sa pozrieť na to, čo za tie peniaze dostávame, aké boli ciele a ako boli naplnené,“ vysvetľuje.

NKÚ býva často kritizovaný z nedoťahovania káuz do konca. Inými slovami, z nepodávania trestných oznámení či nedostatočného tlaku na implementáciu ním odporúčaných zmien. Vlani oznámil porušenie finančnej disciplíny len v objeme 244-tisíc eur a orgánom činným v trestnom konaní podal sedem trestných oznámení. Pre porovnanie: český úrad