Tak ako z Pavla Pašku už nikdy nebude minister zahraničných vecí, aj keby sa tohto postu domáhal v päťminútových intervaloch, ani z R. Kaliňáka už nikdy znovu nebude korunný princ Smeru-SD. V najlepšom prípade ho čaká dlhý a vyčerpávajúci boj o to, aby nedopadol až tak, ako pred ním P. Paška.
Zlom v kariére R. Kaliňáka nastal vtedy, keď bol najvyššie. Došlo k nemu v čase, keď sa Robert Fico uchádzal o post prezidenta a vládna strana hľadala premiéra. V tejto súťaži bol R. Kaliňák jasným víťazom, dokonca až takým, že verejnosť dostávala insiderské informácie o ministrovi vnútra.
Dozvedela sa o pochybnej agentúre, ktorá uspela v 130-milónovom tendri ministerstva vnútra, o priateľskom rozhovore ministrovho poradcu Stanislava Jankoviča s bosom slovenského podsvetia. Dozvedela sa o policajtoch prijímajúcich úplatky, lebo jej to prezradil „policajný agent“ Jozef Drag, ktorého minister Kaliňák prijal do zboru, hoci išlo o šéfa bytovej mafie. Aj tunelovanie vojenskej spravodajskej služby sa dostalo na pretras zrejme vďaka tomu, že niektorí šéfovia služby mali blízko k vicepremiérovi a ministrovi vnútra.
Komentátor Dag Daniš to v roku 2014 vyhodnotil tak, že za spochybňovaním R. Kaliňáka je „skupina okolo Pavla Pašku, za ktorou stojí podnikateľ Juraj Široký“. Aj keď vtedy druhý muž Smeru svoju pozíciu obhájil, už sa to s ním začalo viezť. Veci, ktoré dovtedy zvládal s nonšalanciou sebe vlastnou, ho začali prerastať, aby napokon dospel do štádia, keď už ani Kaliňák nie je schopný niektoré veci zvládnuť „na Kaliňáka“. Teda suverénnou obhajobou neobhájiteľného.
Jeho bývalá suverenita je už len minulosťou. Od exvyšetrovateľa Pavla Milana sa verejnosť lepšie dozvedela, že skupina okolo Milana Chovanca mohla zriadiť fabriku na výrobu odpočtov DPH len vďaka tomu, že jej politické krytie poskytovali traja vysokí funkcionári Smeru. Dvaja z najbližšieho okolia ministra Kaliňáka.
Bez politického krytia nemohol pôsobiť ani podnikateľ Ladislav Bašternák, lebo spôsob, akým kupoval a predával byty, bol príliš nápadný na to, aby ho daňové úrady a polícia mohli prehliadnuť iba z neschopnosti. Vyhlásenia ministra Kaliňáka, že príslušné orgány aj v tomto prípade konali „štandardne“, boli rovnako tristné ako jeho komentár k zisteniu, že podnikateľ Bašternák pri kúpe bytov údajne zaplatil 12 miliónov eur v hotovosti.
Absurdným tvrdením, že „pred štyrmi rokmi to bol analógový svet, svet kešu, svet, keď sa platili veci“, obhajoval neobhájiteľné tak, že si uškodil viac, ako mu boli schopní uškodiť jeho politickí súperi. V štádiu, keď prominentný politik už škodí sám sebe, stáva sa hrozbou aj pre toho, kto je nad ním.
