Posledný aprílový týždeň v Bruseli bol v znamení štatistík a prognóz. Prvou bolo porovnávanie daňových systémov v jednotlivých členských krajinách. Zatiaľ čo najväčšie daňové zaťaženie je vo Švédsku a v Dánsku, najmenšie je v Litve a Bulharsku. Samozrejme, že zo štatistík sa dajú ľahko vyčítať protichodné závery a na betón sa dá povedať len to, že rozličné krajiny používajú rozličné dane. Ale myslím, že aj tak sa dá z porovnania so značnou dávkou istoty odvodiť, že zďaleka nemusí platiť, že čím menšie dane, tým lepšie a že výška (či „nížka“) daní nemusí priamočiaro súvisieť s ekonomickou vyspelosťou a kvalitou života. A že oveľa dôležitejšie než výška daní je to, čo sa so získanými prostriedkami urobí.

O deň neskôr nasledovali posledné údaje o nezamestnanosti a inflácii, ktoré sú už oveľa jednoznačnejšie. Nezamestnanosť ďalej rastie – v eurozóne dosiahla v marci rekordných 12,1 percenta. Najviac varujúce sú čísla o nezamestnanosti mládeže – v celej únii je to v priemere 23,5 percenta mladých do 25 rokov, ale v Grécku a Španielsku hrozivých 59,1, respektíve 55,9 percenta. Pri pohľade na tieto čísla nevyhnutne vyvstáva otázka, ako dlho môže takáto situácia trvať a aké trvalé dôsledky bude mať pre „stratenú“ generáciu v juhoeurópskych štátoch.

Popri rekordnej nezamestnanosti sa v apríli tiež nečakane hlboko prepadla inflácia v eurozóne – o 0,5 percentného bodu na 1,2 percenta. To je najmenej za posledné tri roky. A keď sa rastúca nezamestnanosť snúbi s klesajúcou infláciou a hospodárskym poklesom, vedie to k ďalšiemu zníženiu úrokových sadzieb ECB z 0,75 na ďalší rekord 0,5 percenta.

Hospodársky pokles potvrdili potom čísla, ktoré sa minulý týždeň v Bruseli a inde na kontinente očakávali s najväčšou netrpezlivosťou – pravidelné ekonomické prognózy, ktoré Európska komisia vydáva trikrát do roka. Že to bolo neveselé čítanie dokladá fakt, že jedinou pozitívnou zmenou oproti poslednej prognóze z februára je očakávanie, že grécka ekonomika sa tohto roku prepadne „len“ o 4,2 a nie o 4,4 percenta. Oproti februáru v celej eurozóne však komisia čaká tohto roku ešte väčšiu recesiu – namiesto 0,3 to vraj bude 0,4 percenta.

Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika únie, zažije pokles 0,1 percenta, aj keď dosiaľ to vyzeralo na rast, hoci minimálny. Komisia tiež vystavila prvý účet za zbabraný záchranný plán pre Cyprus. Ostrovná krajina sa dočká prepadu 8,7 percenta, zatiaľ čo pred tromi mesiacmi to vyzeralo „iba“ na 3,5 percenta. Napriek tri roky trvajúcej rozpočtovej prísnosti stále rastie zadlženosť. V eurozóne sa vyšplhá na 96 percent HDP. Najväčšia bude v Grécku (175 percent), ale na budúci rok sa aj Taliansko a Portugalsko dostanú na 132 a Írsko na 120 percent. Pod požadované tri percentá HDP sa tohto roku nevojdú rozpočty Francúzska, Španielska a Holandska. Taliansko sa do limitu s 2,9 percentami o chlp vojde, ale to komisia ešte nevedela, že nový taliansky premiér Enrico Letta oznámi zníženie daní.

V posledných zápisníkoch z Bruselu takmer pravidelne píšem o uťahovaní opaskov. Nie je to úmysel, skôr ide o odraz toho, že je to alfa a omega ekonomického vývoja v Európe. Navyše v poslednom období sa ozývajú silnejúce hlasy, ktoré tento prístup začali spochybňovať. Po znížení sadzieb šéf ECB Mario Draghi dôrazne varoval pred uvoľňovaním finančnej disciplíny. Možno však povedať, že v praxi sa už určité uvoľňovanie začalo.

Eurokomisár Olli Rehn pri prezentácii jarnej prognózy oznámil, že hlavní rozpočtoví hriešnici nielenže nebudú platiť pokutu, ako vyžadujú pravidlá prijaté po finančnej kríze, ale budú mať na zrazenie rozpočtu pod trojpercentnú hranicu navyše nie rok, ale dokonca dva. To bolo prekvapivé predovšetkým v prípade Francúzska, pretože Paríž dával najavo, že bude „v norme“ za jeden rok.

Naďalej sa odkladá rast. Ekonomika celej únie sa tohto roku zmrští o desatinu percenta, aj keď vo februári to ešte vyzeralo síce na chudokrvný, ale rast. V budúcom roku by mala ekonomika únie rásť o 1,4 namiesto predpokladaných 1,6 percenta. Naopak, tohto roku porastie nezamestnanosť a v celej EÚ bude v tomto aj budúcom roku 11,1 percenta.

Prinesú opakované zlé správy podstatnejšiu zmenu kurzu? Alebo je mierne uvoľnenie rozpočtového chomúta pre Francúzsko a spol. len vrcholom benevolencie, na ktorú sú komisia a najmä Nemecko a jeho severoeurópski spojenci ochotní pristúpiť a Európa bude musieť ďalej zatínať zuby a dúfať, že uťahovanie opaskov prinesie ovocie? Myslím, že konkrétnejšej odpovede sa nedočkáme skôr než po septembrových voľbách v Nemecku.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.