Ultranízka inflácia je preč a už sa asi nevráti
Éra ultranízkej inflácie, akú zažívala eurozóna pred pandémiou, sa pravdepodobne už nevráti. Vyhlásila to prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová na výročnej konferencii centrálnych bánk v portugalskej Sintre.
Ch. Lagardová, predseda americkej centrálnej banky Fed Jerome Powell a guvernér Bank of England (BoE) Andrew Bailey skonštatovali, že centrálne banky sa musia prispôsobiť výrazne vyššiemu rastu cien. Nájsť správnu odpoveď v rámci menovej politiky na riešenie prudko rastúcej inflácie je podľa šéfky ECB umenie.
ECB sa chystá na prvé zvýšenie úrokových sadzieb po viac ako desiatich rokoch na zasadnutí 21. júla. Inflácia v eurozóne totiž prudko rastie, keď v máji dosiahla rekordných 8,1 percenta. Prognostikov centrálnych bánk zaskočil prudký nárast cien energií, ktorý vyvolala vojna na Ukrajine, povedala ďalej Ch. Lagardová. Podľa nej bolo veľmi ťažké odhadnúť vplyv zníženia ruských dodávok do Európy na infláciu a rast, aj keď bolo jasné, že to zvýši ceny.
Sprísňovanie menovej politiky vyvolalo obavy z recesie na oboch stranách Atlantiku. Podľa šéfa Fedu J. Powella sú USA v dostatočnej forme na to, aby sa vyhli poklesu ekonomiky a zároveň vrátili infláciu k dvojpercentnému cieľu. Základom práce centrálnych bankárov, ktorí zápasia o udržanie cien pod kontrolou, je vysielanie správnych signálov trhom.
„Účastníci trhu sú vždy zvedaví, čo budeme robiť," povedal šéf BoE A. Bailey. Kroky centrálnych bankárov podľa neho nie vždy odzrkadľujú to, čo si aj myslia, ale súhra medzi nimi a trhmi je konštruktívna.
Čo s dlhopisovým diferenciálom
Zväčšujúce sa rozpätie medzi výnosmi z dlhopisov štátov na juhu Európy a fiškálne disciplinovaného Nemecka vyvolalo reakciu predstaviteľov Európskej centrálnej banky, ktorá to chce riešiť novým nástrojom.
Podľa člena predstavenstva ECB Fabia Panettu sú jej kroky napriek kritike „v záujme všetkých krajín eurozóny“.
