Bratislava bola vždy mesto biznisu. Jej nesúrodosť ovplyvnili aj časté politické zmeny

Plánovanie a výstavba Bratislavy v 20. storočí. Najmä o tom je kniha Bratislava (ne)plánované mesto od teoretičky architektúry Henriety Moravčíkovej, podľa ktorej súčasnú nesúrodosť mesta ovplyvnili najmä časté politické zmeny v minulom storočí. TREND s ňu hovoril o tom, ako mohla Bratislava vyzerať, ale aj o mýtoch, ktoré sa s niektorými objektmi spájajú.

Vaša nová kniha sa volá Bratislava (ne)plánované mesto. Prečo tá zátvorka?

Bratislava má medzi odborníkmi na architektúru povesť, že jej vývoj bol náhodný. My sme skúmali, či je to tak. Odpoveď je nejednoznačná. Bratislava je mesto, ktoré malo sériu veľmi dobrých plánov. Ale tie sa nikdy nenaplnili tak, ako sa načrtli.

Bratislava bola vždy mesto na periférii. Ovplyvnila poloha jej urbanizmus?

Bratislava má výhodnú polohu na križovatke obchodných ciest a pri Dunaji. Bolo to od začiatku mesto biznisu. Často sa nálepkuje ako mesto, ktoré ovplyvňovali najmä politické tlaky. Lenže jeho vývoj vždy ovplyvňoval kapitál, biznis a priemysel. Preto aj tak vyzerá.

To je dosť prekvapujúca charakteristika

Presne tak. Častokrát sa Bratislava nálepkuje ako mesto, ktoré ovplyvňovala najmä politické tlaky. Lenže vývoj mesta vždy ovplyvňoval kapitál, biznis a priemysel. Preto vznikla a preto aj tak vyzerá.

Čiže to, že bola na okraji Uhorska, jej vývoj až tak neovplyvnilo?

Aj to. Vždy to bolo mesto, ktoré malo pekne vyzerať, lebo bolo poslednou baštou Uhorska. To sa prejavilo i pri maďarských oslavách milénia na konci 19. storočia. Vtedy tu pribudlo viacero významných budov a postavili sa aj pamätníky, ktoré mali posilniť uhorskú identitu. Inokedy jej poloha bola nevýhodou. Pri vzniku železnice bola odbočkou, dlho tu bola len konská železnica.

Bratislava je pri rieke, ale stále jej chýba poriadna promenáda.

Dunaj bol až do konca 19. storočia, keď sa začal regulovať, nebezpečný vodný tok. Preto bolo mesto na vyvýšenej terase ďalej od rieky. Množstvo ramien pri vylievaní ohrozovalo mesto. Dištanc od rieky vydržal až do 19. storočia. Vtedy boli prvé pokusy o integráciu rieky do mesta, vznikla promenáda a uvažovalo sa aj o jeho rekreačnom využití. Veľmi neskoro začala vznikať nábrežná silueta budov, ktoré smerovali k Dunaju. Nikdy sa ten priestor nestal reprezentatívnym, je skôr zostatkový či vágny.

Mesto sa zdá nesúrodé, chýbajú ucelené námestia aj urbanisticky zladené štvrte. Prečo?

Je to dôsledok nerealizovania urbanistických plánov. V iných mestách vznikali námestia už v stredoveku alebo v 19. storočí. Tu sa to nestalo. Výnimkou bola štvrť v okolí Jakubovho námestia. Plánovanie potrebuje čas a pokoj, aby sa plány aj realizovali. Keď sa plánovanie na konci 19. storočia v Bratislave začalo, dochádzalo k politickým zmenám každých dvadsať rokov. A to je krátky horizont na plánovanie celej štvrte.