Investorov v ich záujme o farmy neodradzuje ani fakt, že bruselské dotácie pre strednú a východnú Európu sú nižšie ako pre západoeurópskych farmárov. Do roku 2013. Možno dlhšie, pretože v kuloároch lobujú západoeurópski farmári. Stredopravá slovenská vláda do programu dala čo najskoršie odstránenie diskriminácie. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon však nemieni opakovať hrozby svojho predchodcu Vladimíra Chovana, ktorý Bruselu odkázal, že ak bude rozdielne dotovanie pokračovať, Slovensko oddiali pre cudzincov uvoľnenie nákupu poľnohospodárskej pôdy. „Takéto narušenie prístupovej zmluvy je nezmysel. My máme iné páky,“ hovorí pre TREND Z. Simon. Aké, to zatiaľ povedať nechce.
Vláda má v programe, že sa bude snažiť dosiahnuť zrušenie dotácií v rámci celej Európskej únie. To investorom a ani farmárom neprekáža. „Ak má pokračovať rozdielny meter, tak nech radšej nie sú žiadne dotácie,“ hovorí Štefan Zaťko, riaditeľ šalianskej Techagry. S tým, že si to vie predstaviť iba vtedy, ak sa zachovajú dovozné bariéry voči tretiemu svetu, lebo ten má kvôli teplejšiemu podnebiu lacnejšie potraviny. Investori idú do poľnohospodárstva i napriek tomu, že po príchode dánskych farmárov sa začalo v krajine zvyšovať nájomné za poľnohospodársku pôdu. „Dáni majú zdroje zo štedrejších dotácií v materskej krajine, a tak platia netradične vysoké nájomné,“ hovorí Š. Zaťko. Jeho podnik za jeden hektár lepšej pôdy platí ročne zhruba 70 eur. Niektorí dánski farmári až dvojnásobok.
