Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Už krátko po veľkolepej prezentácii predsedníckeho loga médiá zaujímalo, či verejné zdroje, ktoré si podujatie vyžiadalo, boli použité efektívne a v súlade so zákonmi. Transparency International Slovensko sa obrátilo na ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby poskytlo informácie, na ktoré má verejnosť právo.
Namiesto toho, aby rezort vedený Miroslavom Lajčákom splnil svoju povinnosť, takmer päť mesiacov mimovládke informácie odopieral. Indície, že ich odopieral preto, lebo porušil zákon, sú veľmi silné.
Na konci roku 2014 poslanec Smeru-SD Maroš Kondrót predložil v parlamente návrh, ktorým sa do verejného obstarávania dostala výnimka. Podľa nej sa zákon nevzťahuje na „dodanie tovaru alebo poskytnutie služby súvisiacich so zabezpečením prípravy a výkonom predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európy“.
Lenže táto výnimka platí len na tovar alebo služby do výšky 162-tisíc eur aj s DPH. Na prvý pohľad sa ministerstvo správalo podľa zákona, lebo Agentúre Evka zaplatilo za podujatie, na ktorom sa promovalo logo predsedníctva, 156-tisíc eur s DPH.
Problém je, že za prenájom miestností a za vystúpenie účinkujúcich, neplatila agentúra, ale ministerstvo. Náklady na podujatie tak dosiahli sumu 240-tisíc eur. Vzniklo podozrenie, že ministerstvo zákazku nielen umelo, ale aj protizákonne rozdelilo, aby mohlo použiť výnimku.
Zákon takéto umelé delenie zakazuje, lebo každú zákazku by bolo možné rozdeliť do toľkých položiek, aby sa žiadna verejná súťaž nekonala.
Namiesto toho, aby M. Lajčák reagoval na fakty a predložil doklady, že ministerstvo dodržalo zákon, na blog Zuzany Hlávkovej a Transparency International reagoval na Facebooku tvrdením, že „slovenské predsedníctvo v Rade EÚ úspešne napreduje a zjavne sa to nepáči všetkým“.
Hoci sám vyzýval, aby sa diskutovalo vecne, utiekal sa k vyhláseniam, že ide o „absolútne spochybňovanie všetkého, čo štát robí“.
Mnohí predstavitelia Smeru túto líniu prevzali a snahu o presadenie verejného záujmu vydávajú za podlý politický útok voči M. Lajčákovi, ministerstvu, predsedníctvu, vláde, štátu a Slovensku. Ako obvykle, najďalej zašiel premiér, ktorý obvinil médiá nielen z toho, že sú protivládne, ale aj protislovenské.
Dôvod je zrejmý. Chce zabrániť tomu, aby sa nielen o tomto, ale o každom spornom prípade diskutovalo vecne, na základe faktov. Preto účelovo šíri blud, že všetci, ktorí kladú oprávnené otázky, na ktoré nemá odpoveď, sú nepriateľmi štátu a Slovenska.
