Technológovia a investori sa za posledných päťdesiat rokov nemohli vynadívať na to, ako sa neuveriteľne rýchlo rozvíja priemysel. Od čias Jacka Welcha sa produkčné kapacity zefektívnili niekoľkonásobne, čo prinieslo nielen vyššiu kvalitu, ale aj nižšie náklady.

Vo veľkej miere sa na podpise tejto postindustriálnej doby podieľajú vedci a akademici –ľudia s nadčasovým myslením či sčasti iba so strelenými nápadmi, ktoré (niekedy aj so šťastím) skvele „vypálili“. O to frustrujúcejšie však na týchto ľudí musí pôsobiť fakt, že akademické prostredie, v ktorom pôsobia, sa za tých istých päťdesiat rokov prakticky nezmenilo. Univerzity, školy, akadémie sú postavené na tých istých princípoch ako v minulosti, keď sa ešte nosila móda „kto koho dokáže spochybniť“ v jeho výsledkoch a „kto má väčší počet titulov“.

Ťažko nájsť inú oblasť, kde sa tak vo veľkom mrhá ľudským potenciálom a sivou kôrou mozgovou, ako je školské prostredie. Výskum – ak sa aj nejaký robí – zriedkakedy prenikne na svetlo neakademického sveta a o masovom využití výsledkov bádania či pokusov sa dá hovoriť skôr ako o sci-fi. A možno to ani nikoho neštve.

Pritom nemožno povedať, že by viacerí akademici neboli podnikaví ľudia, ktorí by sa nechceli presadiť. Mnohí sa dokážu efektívne „ovešať“ početnými úväzkami. Stačí, keď zopakujú to, čo už raz odučili, na inej adrese a príjem im veselo poskočí.

No potom sú aj takí, ktorí odmietajú plniť bodový systém, stránky karentovaných aj nekarentovaných časopisov iba preto, že musia a že sa chcú ukázať. Toto mizivé percento vedcov a akademikov z bezpečného univerzitného prostredia vstúpilo do podnikania, aby to, čo nosia v hlavách, dávalo hlbší zmysel. A najmä aby pomohlo väčšiemu počtu ľudí –či už ide o ziskovú výrobu cukroviniek alebo high-tech roboty.

Týmto ľuďom kolegovia príliš netlieskajú. Lebo možno nevydali toľko kníh, nemali tisícky študentov a desiatky doktorandov. Úplnou drzosťou je, že nesedia v práci na zadku osem hodín denne.

Ale možno je to inak. Možno títo ľudia namiesto hrozieb vidia príležitosti, namiesto sankcií pozitívnu spätnú väzbu. A namiesto diplomov majú na stenách svoje sny. Sú to práve oni, kto dáva latinskému slovu educere skutočný význam –„viesť vpred“.