Horšie už bolo, ale lepšie nemusí byť. Obavu v podobnom zmysle vzniesla nad slovenskými finančnými domami centrálna banka. Upozornila na to, že hoci sa situácia s nesplácanými úvermi vyvíjala v prvom polroku lepšie ako vlani, výhľad pre kreditné riziko je negatívny. Medzi nezamestnanými sa objavuje čoraz väčšia skupina ľudí zo stredných a vyšších príjmových vrstiev. Je ich viac než polovica, pred krízou to boli zhruba dve pätiny. Títo ľudia sú v bankách najviac zadlžení. Sú základom retailového biznisu, stoja nielen za rastom úverov, ale významne prispievajú k ziskovosti bánk. No podľa Národnej banky Slovenska (NBS) časť domácností môže len s problémami uhrádzať svoje záväzky bankám. Vývoj zamestnanosti síce naznačil mierne zlepšenie, no môže ho ovplyvniť neistota v celej ekonomike. Vyššia inflácia by situáciu iba zhoršila. Ak si budú ľudia veci mesačnej potreby kupovať drahšie, menej im zostane na splátky pôžičiek.

Bankári zatiaľ nijako nenaznačili, že by sa chystali sprísňovať úverové štandardy. Klesajúca tvorba opravných položiek skôr naznačuje, že mračná nad úvermi nečakajú. S tým, že nejaká časť úverov padne, počítajú bežne. V prvom polroku ich tešil nižší objem zlyhaných úverov. Znížili sa dokonca aj ich prírastky v jednotlivých mesiacoch. Ku klesajúcemu podielu delikventov prispel aj rastúci objem úverov (hoci mnoho starých pôžičiek klienti len prezliekli do nového). NBS na margo toho upozornila, že pozitívny vývoj v oblasti kvality retailových úverov je v kontraste s okolitými štátmi. V Česku, Maďarsku i Poľsku sa zhoršuje. Nielen pre voľnejšie poskytnuté úvery pred krízou, svoje zohráva stagnujúci trh práce. A úvery v cudzej mene, ktoré Slovensko nepália.

Dobrej kvalite úverov domácností doteraz priali jednak nízke úrokové sadzby i nízka inflácia. No práve toto sú aktuálne rizikové faktory, nad ktorými sa pozastavila centrálna banka. Skúmala, aký dôsledok by mal nárast úrokových sadzieb, inflácie a nezamestnanosti na pomer úverových splátok na bývanie k disponibilným príjmom domácností. Tie na splátky pôžičiek vynakladajú v priemere 26,7 percenta príjmov (v roku 2009 to bolo 24,6 %). Najviac už stúplo zaťaženie príjmov splátkami domácnosťami s najnižším príjmom do 700 eur a presahovalo viac než tri pätiny. No ako poznamenáva NBS, pre banky je dôležitá, že táto najzraniteľnejšia skupiny má na objeme úverov na bývanie len desatinu. Táto skupina ľudí by, prirodzene, najhoršie reagovala či na zmeny v zamestnanosti, sadzbách alebo inflácii. No pri zvýšení nezamestnanosti o tri percentuálne body by výrazne stúpol podiel domácností, ktorým príjem na splátky nepostačí, aj pri iných príjmových skupinách.