V minulom storočí sa jasne ukázalo, že demokraticky, teda voľbami, môžu prísť k moci strany a hnutia, ktoré okamžite odoberú politické práva svojim občanom. Od práva na informácie cez slobodu prejavu až po likvidáciu slobodnej súťaže politických síl. Po nástupe fašizmu pred 2. svetovou vojnou a po víťazstve „ľudovodemokratických“ režimov po nej nikto nemôže pochybovať o tom, čo je povinnosťou zvrchovaného a demokratického štátu: musí zabrániť tomu, aby slobodnú politickú súťaž mohol ktokoľvek zneužiť na nastolenie politickej a občianskej neslobody. Politické subjekty s takýmito úmyslami musia byť z voľnej súťaže politických síl vylúčené.
Niekoľko dní po voľbách sa desiatky ľudí obrátili na generálneho prokurátora, aby využil svoje oprávnenie a dal podnet Najvyššiemu súdu SR na rozpustenie strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, lebo ide o zoskupenie identické so stranou, ktorú už raz súd rozpustil. Jaromír Čižnár prostredníctvom svojej hovorkyne dal najavo svoju pochybnosť, „či je právna úprava v tejto oblasti dostatočná“. Musíme si priznať, že existujúca právna úprava je až trestuhodne naivná a nedostatočná.
Zákon o politických stranách a hnutiach sa tomu venuje až jednou vetou. V paragrafe 2, ods. 1., ktorý hovorí, že politický subjekt „nesmie svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy“. Je to taká široká formulácia, že umožňuje rozpustiť aj stranu, ktorá – hoci aj bona fide – presadí zákon, o ktorom Ústavný súd skonštatuje, že jeho ustanovenia boli v rozpore s ústavou. Na druhej strane je taká vágna, že si strany môžu dať do programu aj tézy, ktoré sú na hranici trestnej stíhateľnosti a nič im za to nehrozí.
Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Slovenská pospolitosť, prvá strana Mariana Kotlebu, bola rozpustená preto, lebo mala v programe vytvorenie stavovskej spoločnosti, čo bolo v priamom rozpore s demokratickým poriadkom, základnými právami a slobodami uvedenými v Ústave SR. Keďže takej hlúposti sa nik nedopustí dvakrát, je zrejmé, že táto právna úprava už nikoho a nič nepostihne a že slovenská demokracia nie je pred nedemokratickými stranami dostatočne chránená. Lenže dovtedy, kým sa prijme nová, treba využiť každý zákon, ktorý už v právnom poriadku máme.
Generálna prokuratúra oznámila, že preverí, či Kotlebov poslanec Milan Mazurek spáchal trestný čin schvaľovania a popierania holokaustu, keď napísal, že o „tretej risi vieme iba lzi a rozpravky o 6 milionoch a mydlach z zidov“. Otázka znie, prečo až teraz. Stal sa ten výrok trestný tým, že si jeho autor prevzal osvedčenie do parlamentu?
