Nemôžeme sa mať lepšie ako táto krajina

Má za sebou päť rokov na najvyššej pozícii v tretej najväčšej tunajšej banke (podľa aktív). Tri roky šéfuje združeniu bánk v krajine. Ak si chcel skúsiť, aké to je robiť biznis v časoch ekonomickej krízy, vyšších daní a pribúdajúcich regulácií, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Tatra banky Igor Vida si nemohol vybrať lepšie obdobie.

Banková únia, spoločný európsky dohľad. Čo vám hovorí táto idea?

Tá idea má asi 185 variantov. Neviem, na ktorý sa pýtate. Do určitej miery viem pochopiť, že keď z eurovalu majú ísť peniaze priamo na kapitalizáciu bánk, je logické, že by tieto banky mali byť pod spoločným dohľadom. Potom prídu na rad veľké, systémovo dôležité banky. A tam sa to aj skončí. Neviem si predstaviť, že by Európska centrálna banka mala sledovať šesťtisíc bánk.

Hovorili ste u vás alebo v centrále, ako sa vás takýto dohľad dotkne?

Ani nie. Vravím, je tam veľa možností. Každým výsledkom takýchto porád a ponocovaní našich lídrov je veľmi vágna idea. Ťažko sa o tom potom doma rozpráva.

Oveľa konkrétnejšie sa začína črtať možnosť, že sa Slovenska dotkne nová daň z finančných transakcií.

Aj tam je asi 185 variantov, ako sa bude počítať a kam by mali peniaze z nej smerovať. Áno, tá zrejme príde.

Čakali ste, že slovenský názor sa tak rýchlo otočí? Ministerstvo financií jeden deň hovorilo, že to bude analyzovať, keďže banky už platia osobitný odvod. Na druhý deň na stretnutí v Luxemburgu už povedalo, že s ňou súhlasí.

Nečakal, ale nikdy som nepočul ani rázne stanovisko proti tejto dani. Takže nie tak rýchlo, ale vedel som, že to jedného dňa príde. Slováci to nikdy neodmietali tak ako napríklad Holanďania, Švédi alebo Briti. Vyjadrovali sa skôr vyhýbavo. Bolo jasné, ako sa to skončí.

Za banky ste v asociácii vypočítali, že budete musieť ročne odviesť 50 miliónov eur. Z čoho ste vychádzali?

Počítali sme s alternatívou, že by to malo by 0,1 percenta zo zobchodovaných cenných papierov a 0,01 percenta z derivátov okrem primárnych emisií, ale platiť bude kupujúci aj predajca. Banky pritom tvoria len polovicu možného výnosu. Ďalších 50 miliónov by odviedli penzijné spoločnosti či podieloví správcovia. To je väčšia položka, než si mysleli niektorí naši politici. Keď sme im to povedali, vyzerali veľmi prekvapene.

Vyzeráte stoicky, že s tým aj tak nič neurobíte.

Áno, veď veľa sa urobiť nedá.