V Nemecku celú výrobu predali, na Slovensku svoj biznis rozširujú

Odkúpením Výskumného ústavu liečiv v Modre pripojila rodina k svojej nemeckej výrobe liekov aj prvý vlastný vývoj. Až na Slovensku sa teda Kersteinovci dostali k najcennejšej časti reťazca farmaceutickej brandže. Slovenskí vývojári začali chystať prácu pre nemeckú výrobu, čo bola vcelku netradičná kombinácia.

V mnohých iných tunajších firmách s nemeckým kapitálom je to totiž naopak. Tu sa však prekvapenia od Kersteinovcov nekončia. Dnes ich biznis vyzerá tak, že v Nemecku lieky už iba predávajú. Svoju dolnosaskú fabriku predali. V posledných rokoch investovali a investujú na Slovensku.

Bývalý výskumný ústav, ktorý pod ich vedením nesie názov hameln rds, im neslúži len na výskum. Už niekoľko rokov v ňom prebieha výroba aktívnych farmaceutických látok, ktoré sú základom na výrobu liekov proti najsilnejším bolestiam.

• <b>Pozrite si fotogalériu farmaceutickej spoločnosti Hameln</b>

Navyše vlani rozbehli ďalšie rozširovanie produkcie týchto látok, ktoré vyvážajú nielen do Nemecka, ale aj do Spojeného kráľovstva či USA. Kým donedávna dosahovala modranská dcéra Nemcov ročné tržby okolo päť miliónov eur a zisky v rozsahu niekoľko stotisíc eur, vlani už mal hameln rds tržby vyše jedenásť miliónov eur a zisk jeden milión eur. Aktuálne investície majú firmu dostať k ročným tržbám 25 miliónov eur.

Výskumák od Vargu

Celá slovenská farmácia dosahuje tržby približne 200 miliónov eur ročne. V strategickom odvetví, ako je výroba liekov, je cenná každá nová investícia. Kersteinovci kúpili v roku 2006 rozhodujúci balík podielov vo výskumnom ústave od jedného z najsilnejších hráčov privatizácie tuzemskej farmácie a bývalého čelného predstaviteľa strany Smer-SD. Ivan Varga sa dostal po revolúcii k významným podielom nielen v tomto výskumáku, ale aj v ľupčianskej Biotike či hlohoveckej Slovakofarme, kde pracoval už za socializmu a dotiahol to v nej až na riaditeľa pre vedu a výskum.

„Nových zákazníkov hľadáme už aj na veľmi lukratívnom trhu v USA,“ hovorí prevádzkový riaditeľ hameln rds M. Gono (vpravo). Na fotke s členmi manažmentu M. Takáčom a Beátou Krupovou Zdroj: Milan David

Zmena vlastníka bola pre výskumný ústav významným impulzom. I. Varga je síce vo farmácii etablovaný cez Biotiku dodnes, no na rozvoj výskumáku veľa prostriedkov nevynakladal. Nemci vývojársku základňu preberali v dosť nelichotivom stave.

Jej najväčšou devízou boli