Spoločnosti z Nemecka sú so svojou situáciou na Slovensku pomerne spokojné, hoci globálne ekonomické prostredie je problematické. Z prieskumu medzi 40 nemeckými investormi v SR vyplýva, že výzvami sú najmä napätá situácia na trhu práce a rastúce ceny surovín a energií. Podľa prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory – AHK Slowakei (SNOPK) je polovica opýtaných členských spoločností spokojná so svojou súčasnou podnikateľskou situáciou. V súčasnosti je situácia nepriaznivá len pre päť percent z nich. Každá tretia spoločnosť verí v zlepšenie obchodnej situácie v nasledujúcich 12 mesiacoch, 55 percent respondentov očakáva stagnáciu. Hoci len 21 percent spoločností chce v nasledujúcich 12 mesiacoch zvýšiť investície, až 45 percent plánuje prijať nových zamestnancov. Znížiť ich počet zamýšľa 15 percent. „Napriek zložitému globálnemu hospodárskemu prostrediu hľadajú nemecké firmy na Slovensku stále viac nových zamestnancov. To ukazuje, aké je Slovensko pre nemeckých investorov atraktívne, ale zároveň to pre nich predstavuje veľkú výzvu,“ komentoval výkonný člen Predstavenstva SNOPK Peter Kompalla. Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov totiž uvádzajú ako jedno z najväčších podnikateľských rizík, ktoré vníma 52,5 percenta respondentov. Spoločnosti z Nemecka majú pritom najvyšší podiel na daňových príjmoch spomedzi 300 najväčších firiem na Slovensku. V roku 2020 tu zaplatili na daniach približne 560 miliónov eur.
Zákon o eKase z čias Smeru je protiústavný
Časť zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice je podľa Ústavného súdu SR v rozpore s ústavou. Zmenu zavádzajúcu do praxe systém eKasa prijal parlament v decembri 2018 za vlády Petra Pellegriniho, následne ju napadla skupina opozičných poslancov. V rozpore s ústavou je časť o rozsahu údajov, ktoré sú podnikatelia povinní v reálnom čase zasielať Finančnej správe SR do systému eKasa. Konkrétne sa to týka „unikátneho identifikátora kupujúceho, ak je predložený kupujúcim pred zaevidovaním prijatej tržby“. Z neho sa dá identifikovať konkrétna osoba.
Pohotovostný plán EÚ proti potravinovej kríze
Európska komisia chce aj na základe skúseností z pandémie nového koronavírusu iniciovať koordináciu na európskej úrovni zameranú na to, aby EÚ nečelila nedostatku potravín počas rôznych kríz. Pohotovostný plán má zvýšiť odolnosť potravinového dodávateľského reťazca, identifikuje nedostatky a navrhuje opatrenia vrátane nového mechanizmu pripravenosti EFSCM. Koronakríza však podľa Komisie ukázala odolnosť sektorov poľnohospodárstva a potravinárstva, čo zabránilo tomu, aby zdravotná kríza vyústila aj do krízy potravinovej.
Európsky parlament obmedzí daňové čary nadnárodných spoločností
Poslanci Európskeho parlamentu prijali legislatívu, ktorá s cieľom obmedziť daňové úniky prinúti nadnárodné spoločnosti verejne informovať o daniach zaplatených v každom členskom štáte EÚ. Schválením smernice ukončili legislatívny proces lemovaný päťročnou neochotou vlád časti členských štátov konať v tejto veci. Nová legislatíva ukladá nadnárodným spoločnostiam a ich dcéram, ktorých ročné príjmy prevyšujú 750 miliónov eur a ktoré pôsobia vo viac než jednej krajine EÚ, povinnosť informovať o daniach zaplatených v jednotlivých členských štátoch. Tieto informácie budú musieť zverejniť aj na internete. Správy zamerané na daňovú transparentnosť sa majú venovať aj krajinám zo zoznamov nespolupracujúcich daňových jurisdikcií – takzvaného čierneho a sivého zoznamu EÚ. V uznesení z januára 2021 EP upozornil, že šesť z 20 najvýznamnejších daňových rajov sa nachádza na území EÚ. Približne 80 percent presunutých ziskov v EÚ smeruje práve do daňových rajov v Únii.
SSE ako fiasko Dzurindovej privatizácie
Favoritom na kúpu Stredoslovenskej energetiky (SSE) bola maďarskou vládou ovládaná firma MVM. Až kým nezasiahol minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) a predaj zakázal. Toto jeho rozhodnutie bolo správne, tvrdí komentátor stránky Trend.sk, pretože Maďarsko kuje plány na ovládnutie južného Slovenska. Príbeh SSE podľa neho ukazuje jeden smutný fakt. A to, že privatizácia energetických spoločností počas vlád Mikuláša Dzurindu sa skončila fiaskom. Na jej začiatku pritom stáli rozumné argumenty. Konkrétne, snaha ochrániť prosperujúce energetické firmy pred nezodpovednými rozhodnutiami politikov. Príkladom sú takzvané Duckého zmenky. Podobným machináciám sa M. Dzurinda rozhodol zabrániť privatizáciou. Zahraničným súkromným firmám predal 49 percent akcií, no zároveň im zmluvne garantoval právo podniky riadiť. Tak sa v nich v podstate stal štatistom.
Mestá chcú z fondov EÚ viac
Únia miest Slovenska (ÚMS) vníma ako absurdný návrh Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyčleniť v rámci Partnerskej dohody na roky 2021 až 2027 pre samosprávu iba 8,1 percenta disponibilných zdrojov. Podľa prezidenta ÚMS Richarda Rybníčka tak chcú o 92 percentách zdrojov rozhodovať ministerstvá, ktorých predstavitelia špekulujú o decentralizácii a konajú presne opačne. Ani táto vláda teda nerozumie významu miest a obcí pri správe štátu. Podľa ÚMS treba prideliť na rozhodovanie územnej samospráve minimálne 30 percent podielu na eurofondoch.
Slovensko čaká pozitívny vývoj
Makroekonomická prognóza Európskej komisie pre Slovensko naznačila, že jeho ekonomika sa zotavuje a v ďalších troch rokoch možno očakávať stabilný vývoj s klesajúcimi rozpočtovými deficitmi. Zotavenie môže v krátkodobom horizonte spomaliť opätovné zhoršenie pandemickej situácie a výkyvy dodávateľských reťazcov.
na globálnej úrovni majú citeľný dosah hlavne na exportný sektor ťažkého priemyslu. Vzhľadom na nižšiu zaočkovanosť na Slovensku domáce výdavky budú ešte ovplyvnené vývojom pandémie. Po upokojení zdravotnej situácie je silný predpoklad, že sa silný domáci dopyt obnoví a výdavky domácností a podnikov dobehnú predkrízové úrovne.
Maďari budujú prekladisko
Pri maďarsko-ukrajinských hraniciach pokračuje výstavba železničného prekladiska East West Gate, ktoré má byť s kapacitou milión kontajnerov ročne najväčšie v Európe. Intermodálny terminál na rozlohe 85 hektárov za 82 miliónov eur má zohrať kľúčovú úlohu v preprave tovaru medzi Áziou a Európou a pomôcť aj maďarskému exportu. Automatizované žeriavy v ňom budú prepojené cez 5G sieť.
- 5,1 %
Kým v januári dosahovala inflácia na Slovensku úroveň 0,7 percenta, v máji prekročila dve percentá a aktuálne v októbri dosiahla úroveň 5,1 percenta. Celoročnú infláciu na tento rok tak analytici očakávajú na úrovni okolo troch percent. - 1,5 mil. €
Finančná spravodajská jednotka polície uložila ČSOB pokutu 1,5 milióna eur za údajné porušenie ustanovení zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti. Banka nesúhlasí s verdiktom a obráti sa na súdy. - -4,9 %
Priemyselná produkcia SR v septembri 2021 medziročne poklesla o 4,9 percenta. Po zohľadnení sezónnych vplyvov sa v septembri 2021 oproti augustu 2021 znížila o 1,7 percenta. V novembri o tom informoval Štatistický úrad SR. - 6,2 %
Inflácia trhá rekordy aj v USA, kde sa v októbri výrazne zrýchlila a bola najvyššia za 30 rokov. Index spotrebiteľských cien medziročne vzrástol o 6,2 percenta, o 0,3 bodu viac, než sa čakalo. Informovalo o tom americké ministerstvo práce.