Neliečená choroba prešla do posledného štádia, nemocnice čakajú veľké zmeny

Na ministerstve zdravotníctva si povedali, že ho zmenia. Inštitút zdravotnej politiky (IZP), ktorý spadá pod rezort, vypracoval stratégiu, ako zmeniť profil slovenských nemocníc. Inak povedané, ako nastaviť ich chod, aby boli efektívne, kvalitné a bezpečné.

Na Slovensku je do 140 zdravotníckych zariadení vrátane špecializovaných. Zo zhruba 82 všeobecných nemocníc je podľa viacerých odborníkov tretina zbytočných. To neznamená, že by sa mali definitívne zavrieť, aj keď sa sem-tam aj taký názor v zdravotníckych kruhoch objavuje.

Z 82 všeobecných nemocníc na Slovensku je podľa viacerých odborníkov tretina zbytočných

Zmeny, ktoré chystá rezort v spolupráci so zástupcami nemocníc, skôr smerujú k úprave ich zamerania. V sieti by mali zostať len tie najvyťaženejšie a najkvalitnejšie nemocnice. Z ostatných by sa mali stať napríklad stacionáre, poskytovatelia jednodňovej zdravotnej starostlivosti či polikliniky.

Málo pacientov a spolupráce

Na IZP pracovali na analýze siete nemocníc ešte za bývalého vedenia rezortu. Sledovali, ako sú využívané lôžka a aká je priemerná dĺžka hospitalizácií. „Priemerná obložnosť lôžok na Slovensku je 68 percent. To znamená, že je voľná a nevyužitá tretina postelí. Toto je hrubá matematika, no je to zároveň prvý indikátor toho, že tu máme nemocníc viac, ako reálne treba,“ hovorí riaditeľ IZP Martin Smatana.

Martin Smatana Zdroj: Milan David

Postupne prichádzali aj na ďalšie. Napríklad že v niektorých krajoch chodí do nemocnice desatina obyvateľstva. Ak má niektoré zdravotnícke zariadenie málo pacientov, existuje predpoklad, že nie je kvalitné. Veľa napovedá aj to, koľko záchraniek s akútnymi pacientmi tam chodí. Máme nemocnice, kam vozia štyridsať percent prípadov v danom kraji, a to vypovedá o tom, že sú potrebné a vyťažené.

Sú však aj také, ktoré mali len štyri percentá dovezených akútnych pacientov. Ďalšou kategóriou sú zdravotnícke zariadenia, ktoré robia aj to, čo nemajú. Príkladom sú špecializované ústavy, ktoré sa majú zameriavať na najzložitejšie prípady. No v skutočnosti často robia aj príliš jednoduché zákroky, čo spôsobuje istú neefektivitu.

Iným záverom analýzy inštitútu je, že nemocnice sa vôbec nekoordinujú. Ak náhodou niektoré spolupracujú, tak na základe priateľských vzťahov primárov či prednostov nemocníc. „My už od júna tohto roka máme na ministerstve zdravotníctva Úrad pre riadenie podriadených organizácií, ktorý spája a významne koordinuje nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti rezortu. Komunikácia sa však musí rozvíjať aj medzi verejným a súkromným sektorom,“ dodáva šéf IZP. Ak by sa to zlepšilo, všetky nemocnice by podľa neho mali lepšie čísla.

Rozdelenie kompetencií

Celý budúci rok by mali na inštitúte v spolupráci s hlavnými odborníkmi pracovať na takzvanom indikátore Evidence based hospital referral. Ten hovorí o tom, koľko výkonov by mal lekár vykonať, aby to bolo kvalitné a bezpečné. Je rozdiel, ak pri istom type výkonu urobí päť zákrokov týždenne alebo povedzme trikrát toľko. Lepšie zručnosti lekára sa spravidla odzrkadlia vo vyššej úspešnosti liečby.

Štatistické informácie nemá IZP len z najväčších amerických databáz, ale aj z okolitých krajín – z Česka či Rakúska. Na základe toho by mal rezort zadefinovať nielen minimálny počet výkonov, ktoré by mala nemocnica robiť. Ale napríklad aj to, ktoré nemocnice môžu robiť daný typ výkonov či aké ordinačné časy majú mať kľúčové pracoviská. Následne by mali zdravotné poisťovne dohliadať, aby sa to dodržiavalo.

Vnútorné zmeny v zdravotníckych zariadeniach pocítia zdravotníci aj pacienti

Aby sa neobmedzili služby nemocnice na úkor pacientov, je dôležité vedieť, akú majú reálnu spádovosť. Koľko pacientov kam chodí a s čím. Týmito dátami podľa M. Smatanu disponujú na úrovni základných diagnóz. Vedia teda, aký je dopyt po zdravotnej starostlivosti v danom regióne, ale aj ako by sa mal do budúcnosti vyvíjať.

Pozerajú sa aj na to, že niekde sú nemocnice jedným z najväčších zamestnávateľov. Alebo že sídlia v