Tomáš Rafa v poslednom období podľa svojich slov nocoval viac vo vlakoch ako doma. Žil nomádskym spôsobom a ako sa presúval po Slovensku, Poľsku, Maďarsku, Švajčiarku a Česku, musel si „uťahovať opasok“. Nakoniec sa mu podarilo nezaujato nafilmovať realitu rôznych extrémistických demonštrácií. Zábery víťazného projektu nakrúcal tri roky a postrihal ich do približne hodinového videa.
„Tento životný štýl je totálna zverina, prináša adrenalín, a ten je zdravý,“ hovorí T. Rafa. Nemyslí pritom len adrenalín existenčný, ale aj akčný. Pohybovať sa v dave pravicových extrémistov nie je celkom bezpečné. „V Poľsku som splýval s davom, vo Švajčiarsku som musel byť riadne označený nápisom Press, inak by ma okamžite zobrali policajti.“ Takúto „nepriestrelnú“ vestu mal aj pri filmovaní neonacistickej demonštrácie v Česku. Je zrejmé, že produkcia filmov stojí autora nemálo peňazí. Keďže 32-ročný umelec zatiaľ žiaden svoj produkt nepredal, výrobu financuje z grantov a vlastných úspor. Predať videoart na Slovensku je veľký problém – na rozdiel od krajín s rozvinutým trhom s umením, ktorý na Slovensku ešte nemáme.
Potvrdzuje to aj zástupkyňa riaditeľa najstaršieho slovenského aukčného domu SOGA Nina Gažovičová. „Doposiaľ sme videoart na našich aukciách neponúkali a ani sme nesprostredkovali mimoaukčný predaj. Zo strany zberateľov sme doteraz o tento umelecký žáner nezaznamenali záujem.“
Nie je to však úplne beznádejné. Cena Oskára Čepana síce nemusí laureátom automaticky zabezpečiť vstup na slovenský trh s umením, ale je silným signálom. Na mladého umelca upozorňuje aj smerom do zahraničia. Po udelení tohtoročnej ceny sa novinári o ostatných troch finalistov príliš nezaujímali. Tomáš Rafa naopak strávil pred mikrofónmi dosť dlhý čas. Možno mu publicita pomôže predať svoj prvý videoart. Jednému mladému umelcovi sa to na Slovensku už podarilo.
