Nejde o reformu, ale o politiku

Politické, legislatívne i meritórne súvislosti ústavného zákona však svedčia o tom, že zmena ústavy nebola v tomto prípade najvyšším cieľom, ale iba prostriedkom pred voľbou prezidenta.

Zmeny, ktoré Smer odmietal

Pri pohľade do parlamentnej histórie je zrejmé, že obsah ústavného zákona odporuje doterajším postojom Smeru-SD. Na konci roku 2004, keď parlament prijímal zákon o rodine, v ktorom je manželstvo definované ako jedinečný vzťah muža a ženy, poslanci Smeru návrh nepodporili. Ale aj bez ich hlasov získal podporu 110 členov Národnej rady SR. V roku 2009, keď parlament rokoval o návrhu ústavného zákona o ochrane rodiny, podporil ho jediný poslanec Smeru – všetci ostatní sa zdržali alebo boli proti. Po desiatich, respektíve piatich rokoch poslanci vládnej strany zmenili názor až tak, že dve vety zo zákona, za ktorý nehlasovali, pozdvihli na úroveň ústavného textu. Záver, že návrh predložili preto, lebo v druhom kole volieb chceli získať pre svojho predsedu „aspoň nejaké malé percento hlasov katolíckych voličov“, je tak iba konštatovaním skutkového stavu.