Keď pre rokom vznikala Matovičova vláda, zaviazala sa k väčšej transparentnosti. Ponechajme teraz bokom celkové hodnotenie tohto sľubu a venujme sa len jednej konkrétnej oblasti, ktorá sa zatiaľ nepohla ani o kúsok. Je ňou financovanie politických strán. Štátny rozpočet je k politickým stranám celkom štedrý, veď len v tomto volebnom období si spolu prerozdelili 76 miliónov eur. Je za tým najmä snaha obmedziť prijímanie peňazí oligarchov, ktoré im strany zvyknú „splatiť“ vo forme štátnych zákaziek.
Rozšafné financovanie zo štátneho rozpočtu mal tieto zvyky obmedziť. Hrozba oligarchov v pozadí politických strán síce stále nepominula, no tento systém vygeneroval aj nové problémy, ktoré by sme si mali začať všímať. Sú najmenej tri dôvody, prečo potrebuje zásadnú zmenu.
Prvým je, že za posledných desať rokov sa zmenil charakter politických strán a spolu s ním aj štruktúra straníckych výdavkov. Strany a hnutia už dnes nie sú masívne organizácie s tisíckami členov. V lepšom prípade ide o štíhle aparáty s niekoľkými stovkami straníkov, v horšom už ani to nie.
Takéto strany už nepotrebujú financovať svoje štruktúry či centrály a peniaze míňajú predovšetkým na kampane. Veľmi veľa moci sa tiež koncentruje v osobách predsedu. OĽaNO, SaS, Sme rodina, Hlas či Smer majú v súčasnosti prakticky nenahraditeľných lídrov, ktorí držia pevne v rukách aj stranícku kasu.
Napríklad Borisovi Kollárovi tak nemá kto zabrániť, aby míňal stranícke peniaze na čudné obchody s vlastnými firmami.
Druhým dôvodom pre zmenu financovania je nespravodlivosť. Akú má logiku, že najviac peňazí získava po parlamentných voľbách víťazná strana? Prečo vôbec existujú jednotné limity na výdavky v kampani, keď potom po voľbách nejednotne prerozdeľujeme financie? Víťazná strana je automaticky zvýhodnená aj v ďalšom období. Naozaj potrebujeme systém, v ktorom sa bude konzervovať moc víťazov, ako je Smer či OĽaNO?
Tretím dôvodom je slabá transparentnosť. Politické strany často peniaze rozdeľujú medzi svoje spriaznené firmy a my nevieme, či to robia za reálne služby a za bežné trhové ceny, čo by bola aspoň základná slušnosť voči daňovým poplatníkom.
Potrebujeme nový systém financovania politických strán, ktorý bude transparentnejší a spravodlivejší. Suma štátneho príspevku by mala viac než výsledok vo voľbách zohľadňovať veľkosť členskej základne strany. Politické strany by sa nemali spoliehať len na štátny rozpočet, ale cez crowdfundingové kampane zbierať peniaze aj u svojich voličov.
No zároveň musíme stále držať v pamäti, že sa už nikdy nesmú vrátiť časy, keď politici zháňali financie vlastnou hlavou cez všelijaké paralelné finančné štruktúry.
