Nejde iba o Poľsko, ale aj o Úniu. Musíme brániť hodnoty, na ktorých stojí

Po dvoch rokoch od nástupu vlády Práva a spravodlivosti (PiS) Jaroslawa Kaczyńského dospela Európska komisia k presvedčeniu, že dnešná poľská vládna garnitúra princípy právneho štátu nerešpektuje, pretože zákony, ktoré kabinet navrhol, parlament schválil a prezident Andrzej Duda podpísal, popierajú zásadu deľby moci v demokratickom štáte, lebo neumožňujú, aby súdna moc pôsobila nezávisle od moci zákonodarnej a výkonnej.

Krajiny, ktoré sa v deväťdesiatych rokoch minulého storočia uchádzali o členstvo v Európskej únii, museli splniť Kodanské kritériá. Pretože Slovensko ich za vlády Vladimíra Mečiara neplnilo, vtedajšie členské štáty s ním ani nezačali priame rokovania o vstupe do exkluzívneho európskeho klubu. Čo bol faktor, ktorý podstatným spôsobom prispel k Mečiarovmu pádu.

Po dvadsiatich rokoch, ktoré odvtedy uplynuli, má Slovensko nielen možnosť, ale aj povinnosť, aby sa zaradilo ku krajinám, ktoré bránia hodnoty, na ktorých Únia stojí – aby ich bránilo nielen pre ostatných, ale aj pre seba.

Deforma poľskej justície

Od parlamentných volieb v roku 2015 sa Európsky parlament musel zaoberať situáciou v Poľsku päťkrát. Kaczyńského zostava nedala europoslancom inú možnosť. Najskôr totiž prijala zákon, vďaka ktorému stranícky ovládla štátnu správu. Potom si podriadila verejnoprávne médiá a v príkrom rozpore s ústavou presadila také zmeny na ústavnom súde (Trybunale Konstytucyjnym), ktoré ho zmenili na orgán vládnej moci. Hneď potom sa pustila sa aj do „reformy“ všeobecného súdnictva.

Prijala alebo zmenila 13 zákonov, vďaka ktorým bude možné uskutočniť stranícku čistku na súdoch – od okresných až po najvyšší. Súdna rada, ktorá má byť najvyšším orgánom autonómie súdnictva, sa zmení na výkonný orgán vládnucej garnitúry. Pätnásť členov rady (z celkového počtu 25) bude voliť parlament, v ktorom má PiS väčšinu. O zotrvaní sudcov na Najvyššom súde rozhodne prezident, o zotrvaní sudcov na nižších úrovniach zas Zbigniew Ziobro, minister spravodlivosti a generálny prokurátor v jednej osobe.

Ústavný súd je podriadený strane. Strana kontroluje políciu a prokuratúru. Obsadenie Najvyššieho súdu závisí od strany a prezidenta, ktorý koná ako podriadený šéfovi strany

Na Najvyššom súde začne pôsobiť nový orgán, ktorý dostal „právo“ na základe mimoriadnej sťažnosti preskúmať aj právoplatné rozhodnutia súdov. Benátska komisia, orgán Rady Európy, k tomu podotkla: „Navrhovaný systém mimoriadneho preskúmania rozsudkov je nebezpečný pre stabilitu poľského právneho systému.

Je navyše problematické, že