Nedostatok potravín Európskej únii nehrozí. Hladová migračná kríza áno

Globalizovaný svet, na ktorý sme si zvykli v minulých desaťročiach, svet, v ktorom sa dalo všetko kúpiť a doviezť, a to ešte lacno, bol konštruovaný pre dobré počasie. No pandémia covidu, ako aj na ňu nadväzujúca ruská agresia proti Ukrajine priniesli globálnym trhovým vzťahom veľmi zásadné otrasy.

Zatiaľ sa predovšetkým Európa venuje vplyvu ruskej agresie proti Ukrajine hlavne na ceny ropy a zemného plynu a na to, čím sa bude v krajinách Európskej únie (EÚ) kúriť, keď putinovský režim štátom Únie ukončí dodávky plynu.

V iných častiach sveta však medzitým prepuká ešte väčšia kríza spojená s vojnou na Ukrajine, a to kríza potravinová, ktorá ohrozuje zásobovanie obyvateľov základnými potravinami predovšetkým v severnej Afrike. V 25 najchudobnejších krajinách hrozí dokonca hladomor, ktorý môže zasiahnuť až desiatky miliónov ľudí.

„Ak sa vojna na Ukrajine čoskoro neskončí, budú globálne následky tohto konfliktu väčšie ako čokoľvek iné od druhej svetovej vojny,“ uviedol pred Bezpečnostnou radou OSN šéf Svetového potravinového programu David Beasley. „Hrozí nová masívna migrácia z Afriky a Blízkeho východu do Európy,“ dodal.

„Ak si myslíte, že zažívame peklo na Zemi, tak sa ešte len na to pravé peklo pripravte,“ upozornil D. Beasley v rozhovore pre server Politico. „Ak zanedbáme severnú Afriku, príde severná Afrika do Európy. Ak zanedbáme Blízky východ, príde do Európy Blízky východ.“

Domino efekt

S jeho pohľadom súhlasí aj mnoho analytikov. „Vojna na Ukrajine odštartovala domino efekt, ktorý pociťujú i krajiny tisíce kilometrov ďaleko. Aj keby sa nejakým zázrakom konflikt do leta skončil, už teraz je jasné, že sa s jeho dôsledkami bude svet vyrovnávať dlhý čas,“ uvádza vo svojej rozsiahlej analýze Jan Rovenský z Inštitútu pre politiku a spoločnosť, liberálneho českého think tanku.