Nech žije (pamäť) KSČ

Oideologickom a kariérnom angažmáne pred rokom 1989 v súčasnosti oficiálne životopisy spoločensky vplyvných jednotlivcov decentne mlčia. Nečudo, zabúdanie a opomínanie aj oveľa horších vecí sa stalo miestnym štandardom, keďže hodnotám ako vernosť (štátu), lojalita (k zriadeniu) či otvorenosť (spoločnosti) sa u nás za posledných 100 rokov nie celkom darilo. Skúste si napríklad predstaviť objem všetkých možných prísah a záväzkov vyjadrených občanmi voči štátu (ČSSR, ČSFR), ktorý už 20 rokov ani neexistuje. Čo s tými prísahami a sľubmi? Nič. Zabudnime a podobne je to aj so straníckymi sľubmi bývalých členov.

No nie je člen ako člen, povedali si zrejme členovia skupiny Podebal, ktorí sa svojím umením dlhodobo venujú zvyšovaniu citlivosti a objektívnemu rozlišovaniu v debatách o (kolektívnej) pamäti. Aj ich aktivity sú dobrým príkladom toho, že súčasné angažované umenie nie je bezbranné, naopak, vie mať veľmi praktické spoločenské dôsledky. V Česku totiž aj vďaka tomu sudcovia nemôžu zatajovať svoje členstvo v KSČ – tak o tom rozhodol tamojší ústavný súd, pričom jedným z dôvodov, prečo sa tým vôbec zaoberal, bola výstava skupiny Podebal z roku 2010.