Dôvodom je podľa nich zamýšľaná novinka, podľa ktorej by výkon činnosti dražobníka bol podmienený zápisom do zoznamu správcov. V praxi by to znamenalo, že viac ako 500 súčasných dražobníkov by si muselo dorobiť vysokoškolské vzdelanie v oblasti práva či ekonómie, ak ho ešte nemajú, a zároveň zložiť správcovské skúšky.

Ministerstvo to zdôvodňuje snahou zvýšiť odbornú úroveň dražobníkov: „Dnes môže byť dražobníkom ktokoľvek, ak má vysokoškolské vzdelanie akéhokoľvek zamerania, teda aj prírodovedného, a tri roky praxe,“ uvádza rezortná hovorkyňa Alexandra Szakálová. Niektorí dražobníci podľa nej dokonca nemajú ani vysokú školu, pretože podľa súčasného zákona im stačí stredné vzdelanie a osem rokov praxe. Činnosť vykonávajú na základe živnostenského oprávnenia, ktoré vydávajú živnostenské úrady.

„Väčšina dražobníkov sú akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným [viac než 90 %], ktoré môžu za súčasných podmienok ľahko vzniknúť a zaniknúť, a akákoľvek kontrola MS SR je potom neúčinná,“ tvrdí A. Szakálová. Riešením má byť transformácia dražobníkov na správcov v oblasti konkurzu a reštrukturalizácie, na ktorých sú kladené vyššie odborné nároky a ich statusové otázky rieši priamo ministerstvo spravodlivosti.

Majú byť lepší. Ale prečo?

Dražobníci to považujú za absurdné riešenie, ktoré sa míňa účinku. Po novom by mali skladať skúšky z oblasti konkurzu a reštrukturalizácie, ale nie z oblasti dražieb. Sú to dve rozličné oblasti, ktoré sa síce v praxi často prelínajú, ale ide o samostatné problematiky, pričom každá má vlastnú právnu úpravu. Ak by novela prešla, dražobníci by si museli urobiť kvalifikáciu na oblasť, v ktorej možno vôbec nechcú pôsobiť, a vo výsledku by si nijako nezvýšili odbornosť v problematike dražieb.

Dražobníci vo svojich pripomienkach k novele zákona o dobrovoľných dražbách upozorňujú, že ich činnosť je oproti správcom rozdielna. Kým dražobníci sú podľa nich profesionálni „predajcovia“ majetku za čo najvyššiu cenu, postavenie správcov je omnoho komplexnejšie a zložitejšie: „Zahŕňa celkovú správu podnikov, riešenie rôznych právnych a ekonomických otázok, ktoré pri výkone činnosti dražobníka nevznikajú.“ Navrhujú preto alternatívne riešenie, ktoré by nezasiahlo do existujúcich práv dotknutých dražobníkov. Ministerstvo spravodlivosti by podľa ich názoru malo radšej zaviesť vzdelávanie a skúšky špecificky pre dražobníkov z oblasti dražieb, a nie z nich nasilu vyrábať správcov.

Právnické vzdelanie za jeden rok

Na splnenie nových

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa