Slovensko, Maďarsko, Česko i niekoľko ďalších postkomunistických krajín síce už osem rokov tvoria nedeliteľnú súčasť Európskej únie, napriek tomu sa na ne niektorí partneri v Európe stále pozerajú cez prsty. Dlho trvalo koniec koncov i to, kým presvedčili vlastných „bratov“ z EÚ, aby odstránili prekážky brániace ich občanom v prístupe na pracovný trh na Západe. Tieto bariéry napokon vlani v máji definitívne padli – po siedmich rokoch od vstupu. Teraz však objavujú nové. Krajiny zo strednej a východnej Európy tentoraz zaucho dostali z trochu nečakaného smeru – zo Švajčiarska.
Bohatý alpský štát síce nie je členom dvadsaťsedmičky, no má s ňou uzavreté dohody o voľnom pohybe osôb. Teraz sa však tamojšia vláda pod tlakom časti verejnosti a niektorých silnejúcich politických prúdov rozhodla zaviesť prisťahovalecké kvóty. S tým by zasa taký problém nebol. S takou možnosťou dohody sa za určitých podmienok počíta, ale z pohľadu únie len za predpokladu, že by sa týkali rovnakým spôsobom všetkých občanov EÚ, ktorí sa chcú vo Švajčiarsku usadiť. Lenže tak to nie je.
Nariadenie, ktoré bude platiť od 1. mája jeden rok, sa vzťahuje len na osem krajín strednej a východnej Európy, ktoré pristúpili v roku 2004, teda i na Slovensko. Kým v uplynulom roku povolenie na pobyt dostalo zhruba šesťtisíc ich občanov, tak v ďalších dvanástich mesiacoch bude ich počet obmedzený na zhruba dvetisíc. V osemmiliónovom Švajčiarsku žije okolo 1,1 milióna občanov EÚ, lenže sú to väčšinou ľudia zo starých krajín únie – Nemci, Francúzi, Rakúšania či Portugalci, ktorých sa však rozhodnutie o kvótach netýka.
Krok Bernu na Slovákov a ďalších nebude mať nijako zdrvujúci dosah, to si treba priznať, pretože rady tých, ktorí sa o povolenie usilujú, nie sú nejako zvlášť početné. No ide o nepríjemné pripomenutie niečoho, na čo by sme radi zabudli, totiž akéhosi druhoradého postavenia, ktoré Slováci, Česi a ďalší v únii zažívali hlavne po vstupe. Postupne si na seba s partnermi zo starých krajín už zvykli. Teraz sa už niekedy i zdá, že sa v tomto smere podarilo prejsť poriadny kus cesty vpred, hoci niektoré kritické hlasy tu a tam zaznievajú neustále, napríklad pokiaľ ide o zastúpenie vo vedúcich funkciách v únijných inštitúciách.
Švajčiarsko si bolo dobre vedomé, že jeho rozhodnutie v EÚ a hlavne v dotknutom regióne nevyvolá nadšenie. Jasné mu bolo i to, že na tamojšiu situáciu bude mať len veľmi malý vplyv. Napriek tomu sa do toho, hnané snahou utíšiť niektoré domáce hlasy šomrúce na bujnejúcu imigráciu, pustilo. Kritika z únie na seba nenechala dlho čakať, čo je chvályhodné. Chvíľu po rozhodnutí sa proti nemu ohradila šéfka únijnej diplomacie Catherine Ashtonová. Onedlho potom prišli rozhorčené hlasy i od predsedu europoslancov Martina Schulza a z ďalších strán. Jedno mali spoločné. Ide o diskrimináciu, ktorá nie je prijateľná a ktorá nie je Švajčiarska a jeho tradícií hodná. To, aby sa k občanom EÚ pristupovalo odlišne, nám prekáža.
Únia by v takýchto prípadoch rozhodne nemala mlčať a v tlaku a otvorenej a ostrej kritike Bernu by mala pokračovať, a možno nielen v nej. Ide totiž o facku nielen dotknutým „novým“ krajinám EÚ, ale i celému bloku. Lenže otázkou teraz je, čo s tým realisticky ďalej. Samozrejme sa bude na Švajčiarsko, ktorého povesť bude na chvíľu v určitých kruhoch možno trochu otrasená, diplomaticky tlačiť. Svoje si povie Brusel i národné metropoly a v júni sa koná vopred plánovaná schôdzka EÚ –Švajčiarsko, na ktorej sa problémy spojené s voľným pohybom osôb riešia. Čakať však, že na nej Švajčiari sklapnú opätky a nariadenie odvolajú, by bolo zrejme naivné. Všetko najskôr vyšumí dostratena.
Švajčiari budú zdôrazňovať, že ide o dočasné opatrenie a že situáciu budú sledovať a prípadne ho už nepredĺžia (i tak to môžu urobiť už len maximálne o rok). EÚ zasa bude najskôr zdĺhavo zvažovať, aké nástroje na prípadné protiopatrenia vlastne má. A až potom by sa rozbehli debaty o tom, či a kedy ich spustiť. Lenže tie by sa kvôli odlišným záujmom rôznych krajín naťahovali tak dlho, že medzitým by kvóty padli tak či tak.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Článok vyšiel v novom vydaní týždenníka TREND 16/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
