Ako sú stredoeurópske tajné služby pripravené na terorizmus? Nesústreďujú sa už dlhšie najmä na ekonomickú trestnú činnosť okolo privatizácií a špekulácií so štátnymi zákazkami či eurofondmi a násilnú činnosť skôr zanedbávajú?
Poznám českú službu, ale slovenská bude na tom asi dosť podobne. Vždy sa rieši to, čím žije spoločnosť. U nás terorizmus nikdy až takou veľkou témou nebol. Nechcem povedať, že české oddelenie proti terorizmu je úplná popoluška, ale jeho kapacity sú minimálne.
Česko má v tajných službách nedostatok ľudí, ktorí vedia po arabsky. A už nikto tam nevie jazyky, ktorými sa hovorí v Afganistane či Pakistane. Len jeden ovláda iránsky jazyk fársí. Lebo sme vždy mali pocit, že ich nepotrebujeme. Veď aj jeden vysoký predstaviteľ americkej CIA ešte tesne pred útokmi na „dvojičky“ povedal, že veľmi pochybuje, či je v celej ich organizácii vôbec jeden človek hovoriaci po arabsky a s blízkovýchodným pozadím, čo by bol ochotný stráviť roky niekde v afganských horách bez dobrého jedla a žien. Keď toto ešte donedávna nevedeli robiť Američania, tak prečo by sme to mali vedieť na akej-takej úrovni doma my.
Vieme to zmeniť?
Musíme na tom v službách lepšie pracovať. A lepšia musí byť aj príprava našich armád a polície na boj s teroristami. Gerilový stret je niečo iné ako bežné zásahy. Aj tie reakcie našich tajných služieb na otázky novinárov o terorizme, že o tom nemôžu informovať, sú často len zásterkou. Nieže nemôžu, ale často na otázky ani nevedia odpovedať.
Nemá zmysel si klamať, že tajné služby, osobitne v našom stredoeurópskom prostredí, sú nejako veľmi informované. Ak nejaké informácie naše služby majú, tak skôr len zo zahraničia. I keď zasa nie je pravda ani to, že by sme sa tu o terorizmus nikdy nezaujímali.
Počas vašej pätnásťročnej pôsobnosti v tajných službách ste pracovali aj na rizikách teroristických útokov.
Pár ráz to bolo. Išlo o upozornenia z cudziny, že sa môže niečo v Česku stať. Napokon z toho ale, našťastie, nikdy nič nebolo.
V akej miere politici nevhodne zasahujú do práce tajných služieb?
Nemám rád politikov pre to, ako sa správajú k službám kdekoľvek v Európe. Aj teraz, keď útoky v Paríži niekto spája so zlyhaním tajných, hovorím, že to, ako pracujú tajní, je len odraz správania politikov. Služby majú svoje slabiny, keď nedostatočne komunikujú a nedostatočne si odovzdávajú informácie. Tajné služby sa však správajú len podľa toho, akých ľudí na ich čelo dosadzujú politici a akými prostriedkami ich vybavujú.
Jednoducho za to, ako pracujú tajní, je zodpovedný ich vedúci. Ale za to, aký je vedúci, zodpovedajú politici. A to sa v našich krajinách ešte po zmenách politických garnitúr vymieňa aj veľa ľudí na nižších postoch služieb. U nás sa politici starajú do tajných úplne nehorázne. Šéfovia služieb by sa ale tiež nemali báť o miesta a mali by zabezpečovať poriadok za každých okolností aj pred politikmi.
Čo je vážnejší problém našich služieb – politické nominácie či obmedzené financie?
Máte už predplatné?
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň