Hlavný aktér podvodu, šéf zločineckej skupiny z východu Milan Chovanec polícii detailne opísal, ako on a jeho kumpáni podplácali politikov, odvádzali provízie úradníkom a v takzvanom karuselovom kolotoči vyťahovali zo štátnej kasy peniaze cez nadmerné odpočty DPH.

Jeho prípad je pomerne známy. Redakcia TRENDU však len nedávno získala dokument, ktorý sa javí ako vyšetrovací spis. Okrem už publikovaných vecí obsahuje výpovede, v ktorých M. Chovanec „namočil“ do podvodnej siete aj dve veľké mená slovenskej politiky Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka.

Slová obvineného treba brať s prirodzenou nedôverou. Hoci, ak by si obvinenia voči ministrom kompletne vymyslel, musel by ich chystať roky dopredu. O kontaktoch s nimi totiž hovorí aj v telefonických rozhovoroch, ktoré polícia zaznamenala viac než dva roky pred rozložením jeho skupiny.

Činnosť Chovanca zmapovala už dávnejšie aj SIS v správe o korupcii, ktorá potvrdzuje autenticitu viacerých jeho tvrdení. Okrem iného v nej tajná služba píše, že viacerí funkcionári štátnej správy „spolupracovali s páchateľmi daňových podvodov, často s členmi organizovaného zločinu. Za úplatky ovplyvňovali výsledky daňových kontrol a rozhodnutia daňových úradov.“ Všetky tieto informácie sú natoľko závažné, že nie je možné ich nepublikovať, aj keď ich zúčastnení popierajú.

Práve predstavitelia Smeru-SD mali v rukách všetky nástroje na to, aby kauzu vyšetrili a vyvodili zodpovednosť aj voči veľkým rybám v podvodnom reťazci. Zatiaľ sú totiž stíhané len tie malé. A ministri mali zase priestor na to, aby vysvetlili napríklad svoje príjmy. Počas pôsobenia v politike totiž významne zbohatli a firmy, v ktorých je viditeľný ich podiel, boli v strate alebo len v miernom zisku.

Na Slovensku sa vytvoril nebezpečný kokteil, ktorý umožňuje všetko, čo obvinený opísal. Politici predkladajú nefunkčné majetkové priznania, ktoré znemožňujú účinnú kontrolu, odkiaľ pochádza ich majetok. Daňové úrady sú obsadzované po politickej linke, rovnako ako šéfovia polície. Jednofarebná vláda ovládla exekutívu, do kontrolných orgánov nepustila opozíciu, zvolila si svojho generálneho prokurátora. Ak by niekto chcel zámerne kryť podvody, nemohol by to urobiť lepšie.

Vo verejnoprávnej oblasti platí zásada, že štát môže robiť len to, čo mu dovoľuje zákon. V súkromnej je to naopak – súkromník môže robiť všetko, čo nie je zakázané. Aj preto by mali ministri a vláda detailne vysvetliť, či v tejto kauze urobili všetko pre jej dôkladné prešetrenie. A tiež by mali detailne preukázať majetkové pomery, ktoré vzbudzujú pochybnosti. Lebo inak sa môžeme oprávnene domnievať, že chápadlá zločinu siahajú až do najvyššieho poschodia.