Neautomobilový priemysel oslabol

Rečí o priveľkom vplyve automobilového priemyslu na slovenskú ekonomiku boli roky najmä zo strany politikov obvykle rétorickým cvičením v snahe ohúriť voličov aj znalosťami z ekonomiky. Je pozitívne, že do značnej miery utíchli. Preto, že sila tuzemskej automobilovej výroby rozhodne nie je škodlivá. Aj preto, že rastie vďaka dopytu po jej konkurencieschopných produktoch. Paradoxne, debata o potrebe diverzifikácie vplyvu priemyselných odvetví v slovenskej ekonomike nebola nikdy tak namieste ako pri pohľade na čísla roku 2013. Lebo slabé výkony odvetví, ktorých produkty nemajú kolesá, priniesli prvé zastavenie rastu priemyslu od krízy.

Otázne ladenie

Vplyv priemyslu na tvorbu slovenského hrubého domáceho produktu vlani stagnoval. Podľa databázy Štatistického úradu SR vytvoril 24,26 percenta výkonu slovenskej ekonomiky. To je o skoro pol percentného bodu menej než rok predtým. Tesne pod úroveň jednej pätiny narástol vplyv priemyselnej výroby. Zvyšovanie vplyvu industriálnej sféry v ekonomike zastalo bezmála dva percentné body pod úrovňou, akú malo v roku 2008. Že popri priemysle spomalili v tvorbe HDP aj ďalšie produktívne odvetvia, ako sú poľnohospodárstvo či stavebníctvo, ešte hrozba nie je. Nárast vplyvu obchodu, info-komunikačného sektora či kombinácie administratívnych a vedecko-technických činností, ba aj umenia a rekreácie by mal dokonca potešiť. Trochu zarazí vzostup vplyvu verejnej správy, najmä po početných prísľuboch politikov o jej zoštíhľovaní. Naozaj zdvihnuté obočie však vyvolá informácia, že jednoznačne najsvižnejšie rástol HDP v položke čisté dane z produktov.