Analýzy, prečo je to jeden rok tak a druhý onak, rozhodne nie sú silnou stránkou slovenského turizmu, respektíve inštitúcií, ktoré ho zastrešujú. Na tohtoročnej TREND konferencii HORECA manažment, ktorá sa konala v marci na Donovaloch, sa aspoň hovorilo o tom, ako nastaviť podmienky v domácom cestovnom ruchu tak, aby bol konkurencieschopný a záujem o krajinu ako turistickú destináciu kontinuálne rástol.

Zlepšiť podmienky na biznis

Podľa dnes už bývalého štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Františka Palka sú dobré minuloročné čísla výsledkom zvyšovania kvality služieb. Navyše sa začali prejavovať aj výsledky spolupráce súkromného a verejného sektora v oblastných organizáciách cestovného ruchu (OOCR).

Návštevnosť Slovenska skáče z extrému do extrému. Čo s tým?

František Palko Zdroj: Milan David

Podľa neho (a táto veta zaznela aj od ďalších rečníkov) ďalšie úspechy slovenského turizmu budú závisieť od toho, či budú všetci „ťahať“ za jeden povraz. Keďže konferencia sa konala štyri dni po voľbách, F. Palko vyslovil želanie, aby sa turizmus tešil pozornosti novej vlády a stával sa odvetvím, v ktorom sa oplatí podnikať.

Tým zatiaľ podľa prezidenta Zväzu cestovného ruchu Mareka Harbuláka nie je. „Ako zväz, ktorý združuje zamestnávateľov v turizme, musíme povedať, že podmienky na podnikanie tu nie sú veľmi vyhovujúce.“

Potvrdzujú to aj čísla zo štúdie o konkurencieschopnosti v turizme, ktorú každé dva roky vydáva Svetové ekonomické fórum. Slovensko v rebríčku 141 krajín sveta neustále klesá – z 38. miesta v roku 2008 na 61. miesto v roku 2015, pričom najhoršie sa umiestnilo v hodnotení podnikateľského prostredia, keď „spadlo“ zo 40. miesta pred siedmimi rokmi na 113. priečku v roku 2015. Druhou najväčšou slabinou je záujem štátu o turizmus (102. miesto na svete).

Návštevnosť Slovenska skáče z extrému do extrému. Čo s tým?

Róbert Vincze Zdroj: Milan David

„Napriek tomu, že návštevnosť za minulý rok bola dobrá, za ostatné roky nemá tento trend stúpajúcu krivku. Na to, aby sme to zabezpečili, potrebujeme od štátu pomoc v zmysle výrazného zlepšenia podmienok na podnikanie,“ uviedol M. Harbulák.

Málo ľudí, veľa byrokracie

Podľa Bohuša Hlavatého, predsedu predstavenstva Tatry Mountain Resorts, spoločnosti, ktorá je najväčším podnikateľským subjektom v turizme na Slovensku, má tuzemský cestovný ruch obrovský potenciál.

Za posledné roky investoval súkromný sektor do rozvoja a zlepšenia infraštruktúry stovky miliónov eur, čo sa prejavilo v náraste návštevnosti i tržieb. Začal sa budovať aj systém, ktorý v cestovnom ruchu chýbal. Najmä tým, že sa vytvorila sieť oblastných organizácií cestovného ruchu, na ktorých spolupracujú štát, verejný i súkromný sektor. Tie sú všade vo svete kostrou fungujúceho turizmu.

Návštevnosť Slovenska skáče z extrému do extrému. Čo s tým?

Padraic Gilligan Zdroj: Milan David

Na druhej strane vidí B. Hlavatý tri hlavné oblasti, kde je priestor na rozvoj. Základným problémom, ktorý trápi brandžu, je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. „Dostali sme sa k hranici zamestnanosti a tí, ktorí sú nezamestnaní, sú nezamestnateľní. V susedných krajinách už majú systém, ako to riešiť. A ak toto na Slovensku nevyriešime, budeme mať v strednodobom horizonte veľký problém. Budeme potrebovať pomoc vlády a upraviť predpisy, aby bolo možné zamestnávať ľudí z krajín mimo Európskej únie, najmä z Ukrajiny,“ komentoval.

Druhým zásadným problémom je podľa neho sezónne zamestnávanie. Je to vec, ktorú by mal tiež riešiť štát. Turizmus je sezónna záležitosť a tým, že aj za „dohodárov“ a sezónnych pracovníkov treba platiť odvody, sa pracovná sila výrazne predražila. „Keď na to podnikateľský subjekt nemá, pracovné miesta zaniknú. Nebudem prevádzkovať reštauráciu na svahu, ktorá nezarobí kvôli vysokým odvodom na personál,“ zdôraznil B. Hlavatý.

Základným problémom cestovného ruchu je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily

Za veľký problém pokladajú podnikatelia v turizme aj stále sa zvyšujúcu byrokraciu, najmä preto, lebo v 90 percentách ide o malé podniky. „Aj keď napríklad ministerstvo dopravy ako náš nadriadený orgán nám administratívu nepridáva, iné to robia neustále. Je to už na hranici únosnosti, podniky riešia namiesto zvyšovania kvality služieb papierovanie. Rezort dopravy by v tomto mohol iniciovať medzirezortnú skupinu, kde by sa tieto veci riešili a koordinovali,“ myslí si M. Harbulák.

Návštevnosť Slovenska skáče z extrému do extrému. Čo s tým?

Marek Harbulák Zdroj: Milan David

Peniaze na propagáciu

Treťou oblasťou je podľa B. Hlavatého doriešiť systém financovania štátnej marketingovej agentúry – Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Tá riešila marketing v minulých rokoch najmä cez eurofondy. V novom plánovacom období to už nie je možné a jej financovanie zo štátneho rozpočtu je oproti agentúram z okolitých krajín značne poddimenzované. Riešením by mohlo byť spoločné financovanie štátom a podnikateľskými subjektmi, podobne ako pri oblastných organizáciách cestovného ruchu.

Tomuto modelu je naklonený aj F. Palko. „Viem si predstaviť že SACR by sa mohla časom pretvoriť na verejnoprávnu inštitúciu, ktorá by sa mohla financovať podobne ako OOCR. Podieľal by sa na tom v drvivej väčšine štátny sektor, ale aj súkromný sektor plus verejná správa. Práve privátny sektor, ak do toho bude vkladať peniaze, bude mať motiváciu hľadať najvhodnejšie spôsoby a aktivity na marketing Slovenska. A štát bude dozerať na to, aby to bolo v súlade s cieľmi, ktoré sledujeme. Efekt by bol v prospech odvetvia,“ vysvetlil F. Palko. 

Návštevnosť Slovenska skáče z extrému do extrému. Čo s tým?

Bohuš Hlavatý Zdroj: Milan David

Z jedného dolára desať

Odvetvím turizmu, ktoré je vo svete najvýnosnejšie, je kongresový a incentívny turizmus (anglická skratka MICE). Najmä preto, že jeden investovaný dolár v tejto oblasti sa vráti podľa údajov Oxford Economics report desaťnásobne.

O tom, ako ho naštartovať a dostať Slovensko na mapu kongresového turizmu, hovoril na konferencii Padraic Gilligan z írskej poradenskej firmy Sool Nua, ktorá patrí medzi top 10 najvplyvnejších agentúr v svetovom kongresovom biznise. Táto agentúra tento rok rieši, ako komunikovať v zahraničí Bratislavu ako vhodnú destináciu pre kongresový a incentívny turizmus.

Slovensko a Bratislava obzvlášť majú v tomto smere podľa P. Gilligana potenciál. Hlavné mesto má niektoré z vecí, ktoré sú pre rozvoj MICE podstatné – dobrú dostupnosť, je bezpečné, čo je v súčasnosti veľmi podstatné, má pomerne dobre vybudovanú infraštruktúru (aj keď tu chýba veľké kongresové centrum), kultúrne a prírodné atrakcie ako sprievodný program, je tu silné podhubie pre inovácie. Čo mu však chýba, je takzvaný appeal, teda príťažlivosť miesta pre zahraničie.

O Bratislave sa nič nevie, ako destinácia kongresového turizmu sa nekomunikuje a nemá brand. A práve na tom Sool Nua spolu s bratislavskou oblastnou organizáciou cestovného ruchu Bratislava Tourist Board momentálne pracujú.

Túto aktivitu na konferencii ocenil aj Róbert Vincze, šéf Slovak Convention bureau, organizácie, ktorá patrí pod SACR a propaguje Slovensko ako destináciu pre kongresový turizmus. Podľa R. Vinczeho robí množstvo aktivít, ktorých výsledkom má byť dostať na Slovensko konferencie, kongresy, ale aj firemné podujatia. V poslednom období napríklad úzko spolupracovali s najlepšou európskou leteckou spoločnosťou – Turkish Airlines a práve táto firma oznámila začiatkom marca, že pripravuje lety Istanbul – Košice. Východ Slovenska, ale aj Tatry sa tak otvoria nielen pre turecký trh, ale pre celý Blízky východ. 

Generálnymi partnermi podujatia boli Allianz – Slovenská poisťovňa, Antik technology a Budiš.