Návrh, aby sa nemocnice zmenili na akciovky, segment zaskočil

Konsolidácia verejných financií, ktorú ohlásila vláda, sa dotkne aj zdravotníctva. Nielenže sa spomalí valorizácia platov zdravotníkov v ambulantnom aj nemocničnom sektore na tri percentá na jeden rok. Podľa slov ministra školstva Tomáša Druckera sa vláda dohodla aj na niečom, čo bolo roky akýmsi tabu.

„A to, aby sa štátne nemocnice transformovali na akciové spoločnosti. S tým, že bude zákonom stanovený zákaz ich privatizácie,“ povedal Tomáš Drucker. Mechanizmy, ktorými sa má kontrolovať hospodárenie štátnych nemocníc, majú byť obdobné ako pri zdravotných poisťovniach. V prípade, ak štátne nemocnice nebudú spĺňať konkrétne ukazovatele, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude môcť zasiahnuť a nariadiť nemocniciam ozdravný plán.

Vláda chce zároveň zaviesť aj zodpovednosť manažmentu, aj štandardné postupy v oblasti manažmentu, účtovníctva. „Ak to dokáže súkromný sektor, musí to dokázať aj štát. Vidíme, že aj súkromný sektor dokáže poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a musíme tu začať robiť poriadok,“ dodal Tomáš Drucker. 

Vláda návrhom zaskočila celý segment, práve Robert Fico pred dvadsiatimi rokmi stopol transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, ktorú v rámci svojej reformy spustil exminister zdravotníctva Rudolf Zajac.

Nemocnice sa k návrhu vyjadrovať nechcú

Redakcia Medicíny sa opýtala najväčších štátnych nemocníc, ako vnímajú konsolidačné opatrenie navrhované vládou. Hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin Katarína Kapustová uviedla, že keďže ide o čerstvú informáciu, nemocnica k nej nebude aktuálne zaujímať stanovisko. Fakultná nemocnica Trnava uviedla, že je v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a zmena právnej formy nie je v kompetencii samotnej nemocnice.

„Vzhľadom na to, že v tejto chvíli nedisponujeme žiadnymi bližšími informáciami k avizovanej zmene štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, nebudeme sa vyjadrovať,“ reagovala hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Nitre Tatiana Kubinec.

Podľa hovorkyne banskobystrickej nemocnice Ruženy Maťašeje je téma transformácie nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a má viacero uhlov pohľadu. A to legislatívno-právny a ekonomický. „Prvý má vplyv na riadenie spoločnosti, teda jej orgány a z toho vyplývajúce zodpovednosti a druhý, ktorý zároveň súvisí s prvým, má vplyv na objem disponibilných zdrojov. V zásade, skratkou povedané, to však znamená, že bude potrebné systém v type lôžkovej zdravotnej starostlivosti výrazne dofinancovať,“ reagovala s tým, že s ohľadom na tento fakt samotné dofinancovanie systém nezachráni, pretože to samo osebe neprinesie zvýšenie kvality ani efektívnosti, v ktorých majú nemocnice veľký priestor na zlepšenie a má vplyv na udržateľné, ekonomicky a medicínsky efektívne prevádzkovanie. „Vzhľadom na to s vysokou pravdepodobnosťou nie je len zmena právnej formy riešením stavu štátnych nemocníc. Toho času reálne nedisponujeme dostatkom informácií, ktoré by reálne predstavovali proces transformácie, ciele, stratégie a úlohy v čase, takže nevieme relevantne predpokladať, aký by bol dosah konkrétne na našu nemocnicu,“ podotkla R. Maťašeje.

Zákaz privatizácie nemocníc

Analytik Martin Vlachynský z INESS tvrdí, že každý zákon sa dá zaviesť, zmeniť aj zrušiť. Zákaz privatizácie nemocníc preto vníma skôr ako politickú deklaráciu. „Ale v tomto momente sme od myšlienok na privatizáciu veľkých nemocníc naozaj veľmi ďaleko. No môže sa časom objaviť potenciál napríklad v podobe PPP projektov, keď správu niektorých nemocníc prevezmú profesionálni manažéri bez zmeny vlastníckych pomerov,“ uviedol pre Medicínu s tým, že takéto skúsenosti má napríklad britský systém zdravotníctva NHS.

Kontrola zo strany úradu pre dohľad by bol však krok správnym smerom. V minulosti už totiž nastali situácie, keď bolo oddlženie povinne sprevádzané ozdravným plánom, ktoré nariadilo ministerstvo zdravotníctva. „Lenže tie plány sa odložili do zásuvky a už ich nikto ni-kdy nevidel. ÚDZS by mohol byť prísnejším arbitrom. No najprísnejším sudcom by bolo tvrdé rozpočtové obmedzenie v podobe hrozby bankrotom,“ dodal analytik. V takom prípade by však šlo už o politickú otázku a podľa odborníka bude štát pravdepodobne nemocniciam „dolievať“ kapitál.

Zodpovednosť manažmentu za hospodárske výsledky je evergree-nom slovenského zdravotníctva, ktorý je v praxi ťažko predstaviteľný. Vo veľkej časti štátnych nemocníc sa manažment podľa analytika mení príliš rýchlo práve pre politické nominácie jednotlivých ministrov zdravotníctva, ktorí na stoličke vydržia v priemere rok a pol. „Vedia, že ich prežitie závisí v prvom rade od vôle vlády, nie od výsledkov. V takom prostredí je ťažko motivovať, ak manažér nemá sám vnútornú motiváciu. Som teda zvedavý na konkrétny návrh,“ podotkol M. Vlachynský.