Tento rok ponúkne podnik patriaci pod štátne Lesy SR okolo tritisíc plantážnych ihličnanov z prvej dorastenej generácie. No od budúceho roka ich bude mať okolo 12- až 13-tisíc kusov. Časom môže plantáže rozširovať.
Vianočný pravek
Ponuka vyrezaných stromčekov na dvoroch lesných správ štátnych lesov bývala veľmi chudobná. Aj v posledných rokoch dokázali Lesy SR dodať na trh len okolo štyri- či päťtisíc kusov. Išlo najmä o ihličnany z prerezávok z hustých lesov či rastúcich pod elektrickým vedením. A tie ani zďaleka nepripomínajú ideálny vianočný ihlan. Sú len také, ako im stiesnené okolie dovolí. Najobľúbenejšia jedlička navyše v ponuke z prerezávok takmer vôbec nie je. Vo voľne pestovaných lesoch sú jedle ojedinelé. Dominujú borovice a smreky.
Bola to živná pôda pre dovozcov z cudziny, ale aj pre podnikavejšie obchodné reťazce. Hobby markety majú stromčeky ako jeden zo svojich sezónnych corebiznisov. Externých predajcov vianočných stálic púšťajú do svojich areálov aj iné reťazce vrátane najsilnejšieho Tesca.
Dáni prichádzajú
O predaných množstvách reťazce hovoriť nechcú. No nejde o malé objemy. Počet kusov nespresnilo ani bratislavské záhradné centrum Kulla. Jeho spoluzakladateľka Katarína Kullová uviedla aspoň to, že radovo predávajú tisíce stromčekov ročne. Na jedinom predajnom mieste.
Väčší predajcovia majú stromčeky takmer výlučne z dovozu, prevažne jedľu. „Dovážame iba jedľu v najvyššej triede, ktorej jeden meter stojí 29 eur,“ hovorí K. Kullová. Aj vedúci marketingu BauMaxu pre Česko a Slovensko Miroslav Chmelár konštatuje, že reťazec predáva iba jedličky v strednej a prémiovej kvalite.
Najväčším hitom oboch obchodných sietí sú jedľa normandská alebo kaukazská. Nielen na Slovensku, ale po celej Európe s ňou najviac bodujú dánski farmári. Na vrchol sa dostali preto, že normandskú jedľu pestujú na vysoko efektívnych plantážach s rozlohou až päťdesiat hektárov. Navyše ide o rodinné farmy, ktoré sa nevenujú ničomu inému, a tak sú na tieto vianočné stromčeky špecialisti. Dánom pomáha aj miernejšia klíma. Nemusia sa obávať jesenných mrazov ako tuzemskí pestovatelia.
Na Slovensko sa vozia aj ihličnany z českých plantáží. „Aj v stromčekoch Česi potvrdzujú, že sú podnikavejší ako Slováci. Navyše majú blízko veľmi silný nemecký a rakúsky trh,“ hovorí súkromný levočský pestovateľ Jozef Gaduš. Práve z Nemecka sa v polovici predminulého storočia dostala tradícia vianočných stromčekov aj na Slovensko.
Z núdze cnosť
Dopestovanie vianočného stromčeka trvá zhruba desať rokov. Práve pred dekádou založil Semenoles svoje prvé plantáže. Aj takto si hľadal náhradný biznis po tom, ako sa začala presadzovať prírode bližšia obnova lesov z náletu semien pod korunami dospelých stromov. Hlavného artikla Semenolesu, ktorým sú sadenice, tak potrebujú lesníci čoraz menej. „Zber semien a pestovanie sadeníc na umelú obnovu lesov je naďalej náš hlavný biznis. No popritom už pestujeme vianočné stromčeky i okrasné dreviny do parkov či na zelené pásy popri diaľniciach,“ hovorí hlavný manažér Semenolesu pre výrobu Miroslav Ondruš.
Podnik má dnes 23 hektárov plantáží s takmer 70-tisíc vianočnými stromčekmi. Prvých, najrýchlejšie dorastených tritisíc ihličnanov dodal na trh už tento rok. Ďalšie roky ich bude zhruba štvornásobok.
Semenoles si plantáže založil podľa najnovších trendov. Podstatnú časť na nich tvoria zhruba pol na pol jedľa normandská a smrek pichľavý. Prvá drevina je v Európe najobľúbenejšia a druhá je slovenským hitom. Smrek pichľavý drží ihličie dlhšie ako smrek obyčajný a ľudovo sa pre svoju podobnosť nazýva aj jedľa strieborná. Z minulosti populárnu borovicu má Semenoles len ako doplnok.
Podnik má sedem plantáží od Senice po Rožňavu. „Stromčeky porozvážame po našich škôlkach a tam na kupcov čakajú v klimatizovaných skladoch,“ pokračuje M. Ondruš. Semenoles predáva stromčeky aj súkromným záhradníctvam.
Keď budú mať v ďalších rokoch štátni lesníci dostatok pekných stromčekov z plantáží, chcú osloviť aj obchodné reťazce. „Dnes kupujú reťazce stromčeky len z cudziny, ale ak im ponúkneme väčšie objemy, azda nás prijmú,“ hovorí M. Ondruš.
Miroslav Ondruš Zdroj: Ivan Fleischer
Domáce tromfy
Ak chce Semenoles na trhu rásť, musí z neho vytláčať zahraničných dovozcov. Má na to viacero tromfov. Je o niečo lacnejší. Jeho jedľa normandská s výškou do dvoch metrov stojí 25 eur. U konkurentov z dovozu sa jej základná cena blíži skôr k tridsiatim eurám.
„Domáce stromčeky sú, navyše, sviežejšie a dlhšie voňajú. Dva týždne prevozu cez pol Európy robia svoje,“ hovorí M. Ondruš. Podľa neho musia veľké dánske farmy začať rezať stromčeky už v októbri. Inak by to pri státisícoch kusov do Vianoc ani nestihli. Slováci ich režú až v decembri.
Lesníci stavajú aj na lokálpatriotizmus Slovákov. „Ku každému slovenskému stromčeku dáme letáčik, odkiaľ presne je. Dúfame, že tak ako sa teraz propaguje predaj domácich potravín, mohli by ľudia vyhľadávať aj domáce stromčeky,“ pokračuje M. Ondruš. Kto má záujem a nelení sa mu vycestovať do lesov, môže si stromček vybrať na plantáži Semenolesu ešte na koreni. Podnik mu ho označí a zreže pred Vianocami.
Zlepšeniu predaja slovenských stromčekov by podľa M. Ondruša pomohlo aj to, ak by si domáci producenti vytvorili vlastné združenie, aké majú v Česku. To vie potom na väčšie dodávky stromov vyjednať lepšie ceny. Času na zlepšenie predaja nemajú Slováci veľa. Dáni si totiž založili plantáže v Poľsku a odtiaľ budú časom vedieť dodať na Slovensko stromčeky lacnejšie i sviežejšie.
Na trhu sa dá presadiť aj inováciami. Semenoles, podobne ako hobby obchody, tak ponúka vianočné stromčeky aj v kvetináčoch. A tie sa po sviatkoch dajú ďalej pestovať v záhrade. Podľa M. Ondruša však ľudia robia chybu, ak dávajú drevinu von ihneď po Vianociach, pretože môže uhynúť na teplotný šok. Radí ju nechať po sviatkoch ešte pár týždňov v pivnici a až po oteplení ju vysadiť v záhrade.
Výhodou živých stromčekov je, že umelé alternatívy strácajú na popularite. Kúpa živých drevín je návratom k prírode i pravej vôni. J. Gaduš vraví, že mnohí ľudia si živý stromček z ekonomického hľadiska radšej nekúpia. Jednorazová platba za umelý kus je od päťdesiat do tristo eur. Súkromný pestovateľ odhaduje, že živé stromčeky môže mať na Slovensku zhruba pätina domácnosti.
Priekopník zľavil z tempa
Levočanovi Jozefovi Gadušovi pred 23 rokmi napadlo založiť na Slovensku prvú plantáž vianočných stromčekov. Najmä potom, ako celý deň pred Vianocami blúdil v lesoch Levočských vrchov, ale nenašiel jedličku, ktorá by sa mu páčila. „Pomyslel som si, že takto v snehu hromžia aj mnohí iní, a tak som chcel využiť dieru na trhu,“ hovorí. Plantáže videl ešte za socializmu v USA pri návšteve brata. Prvú vlastnú plantáž si založil v roku 1991 na štyroch hektároch. Išiel do toho, aj keď pôvodne vyštudoval textilnú priemyslovku a po práci technológa v levočskom Tatrasvite učil na tamojšej textilnej škole.
Neskôr výsadbové plochy rozšíril na sedem hektárov, a tak z nich ročne vedel dodať na trh tritisíc jedlí bielych, smrekov pichľavých i borovíc. S okopávaním buriny, budovaním plotov proti zveri či tvarovaním stromov počas rastu mu pomáhali štyria synovia i dve dcéry. „Našťastie po prijatí farmárskeho zákona a vyšších trestov zlodeji spozorneli. Už sa stromčeky nekradnú tak, ako keď som ich musel celý december strážiť,“ hovorí J. Gaduš.
Stromček bez ohľadu na drevinu ponúka pestovateľ za tridsať eur. Predáva len z dvora svojho domu a ten zostal vlani prázdny pred 22. decembrom. Ale samy stromčeky ho neuživia. „Na to, aby naozaj zarábali, by musel mať človek aj väčšiu plantáž,“ hovorí. J. Gaduš je síce na Slovensku najväčším súkromným pestovateľom, no sedem hektárov je stálo málo. Po roku 1989 vyrábal pár rokov tvárnice na chodníky a mal aj pohostinstvo. To medzitým prenajal a dnes sa už ako dôchodca venuje aj plantážam menej intenzívne. Tento rok dodá na trh už len stovky stromčekov. Už to má iba ako koníček pre najlepších zákazníkov. J. Gaduš však verí, že ak deti doštudujú, niektoré preberú aj rodinné plantáže. Môžu ich aj rozšíriť, lebo už prikúpil ďalšie dva hektáre.
