Návrat Ivana Lexu do roku 1999

Ivan Lexa nielen ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS), ale aj ako obvinený a amnestovaný v kauze zavlečenia prezidentovho syna pri každej možnej i nemožnej príležitosti vyhlasoval: „V prípade zavlečenia Michala Kováča mladšieho išlo o predstieraný únos alebo samoúnos.“ Na zdokumentované zistenia, že sa na tomto kriminálnom čine podieľala SIS, obvykle odpovedal s dobre hraným počudovaním: „Ja nechápem, ako niekto môže tvrdiť, že SIS stála za únosom Kováčovho syna.“ Teraz, po zrušení Mečiarových amnestií, keď sa môže stať hlavným obžalovaným, I. Lexa už netvrdí, že išlo o samoúnos, ani nevyhlasuje, že za zavlečením určite nebola SIS. Iba trvá na tom, že túto operáciu neriadil on. „Nebol som spôsobilý organizovať také záležitosti,“ tvrdí skromne exriaditeľ Lexa. Vraj bol na také niečo príliš veľký zelenáč. Zato jeho zástupca, bývalý šéf kontrarozviedky Jaroslav Svěchota, by to dokázal – no nie sám, ale v spolupráci s bývalým ministrom vnútra Ladislavom Pittnerom!

Verziu o samoúnose, ktorú spolu s Vladimírom Mečiarom vytvoril v roku 1995 a držal sa jej dlhých 22 rokov, I. Lexa už spláchol, ale to, čím ju nahradil, je rovnako „hodnotné“. Okolnosť, že hádže vinu na ľudí, ktorí sú mŕtvi a nemôžu sa brániť, je len malý detail z dlhého príbehu o tom, že počas svojej kariéry bol ochotný urobiť všetko, čo V. Mečiar od neho chcel a potreboval. Lebo bývalý premiér takmer desaťročie používal I. Lexu na „robotu“, ktorú mu podľa neho nikto iný urobiť nemohol.