Návod na jednoduchší štát

Čitateľom TRENDU autor knihy zrejme nebude úplne neznámy. Spolu s americkým behaviorálnym ekonómom Richardom H. Thalerom sa do povedomia slovenskej verejnosti dostal spoluautorstvom knihy Nudge (Štuchanec) o dôležitosti takzvanej architektúry voľby. Autori v nej ukázali, ako malé „štuchnutia“ pri spotrebiteľskom či inom rozhodovaní vedia docieliť významné zmeny v celkovom správaní ľudí a firiem. Ak majú ľudia stojaci pred zložitým rozhodnutím napríklad k dispozícii odporúčanú voľbu, či už pri nastaveniach počítača alebo pri výbere dôchodkového sporenia, často siahnu práve po nej, čo im dokáže usporiť čas, námahu a možno i pomôže vyhnúť sa zlému rozhodnutiu. A to všetko bez veľkých nákladov či zbavenia ich slobody voľby.

Nebezpečný muž

V aktuálnej knihe sa z teoretika C. Sunsteina stal aktívny „poštuchávač“ – autor totiž v rokoch 2009 až 2012 pôsobil ako šéf dôležitej americkej inštitúcie OIRA. Ide o Úrad pre informačné a regulačné záležitosti, ktorý významne ovplyvňuje reguláciu v USA s cieľom jej zmysluplnosti a jednoduchosti. To, o aký dôležitý post ide, možno ilustrovať výrokom konzervatívneho komentátora Glenna Becka, ktorý Sunsteina nazval „najnebezpečnejším mužom v Amerike“. Pritom OIRA založil republikánsky prezident Ronald Reagan, a to práve s cieľom redukcie papierovania v styku s verejnou správou.

Regulácia často dáva zjavný zmysel, či už pri ochrane spotrebiteľa alebo životného prostredia. Zákaz predaja zdraviu nebezpečných potravín či vypúšťania škodlivých látok je obmedzovaním slobody podnikania, iba ak predaj pokazeného mäsa či znečisťovanie riek považujeme za skutočné podnikanie. Práve neideologický prístup hodnotenia regulácie navrhovanej inými úradmi či ministerstvami je podľa C. Sunsteina silnou stránkou organizácie OIRA. V praxi sa voči regulačným návrhom nedá reagovať len „áno“ alebo „nie“. Jej vplyvy či optimálnu silu je potrebné vyčísľovať, čo si vyžaduje pozorné porovnanie všetkých jej nákladov a prínosov. Dobrá regulácia je potom tá, ktorá prinesie veľa prínosov za málo nákladov, čo je aj filozofiou behaviorálnych štuchancov. Kým za prezidenta Billa Clintona regulačné opatrenia priniesli čistý úžitok v hodnote zhruba 14 miliárd dolárov, za Georgea Busha mladšieho to bolo len 3,4 miliardy a za Baracka Obamu počas rovnakého obdobia až 91 miliárd, tvrdí analýza prezidentského Úradu manažmentu a rozpočtu.

Na Slovensku sa, nanešťastie, analýzy nákladov a prínosov (CBA) pri verejnom rozhodovaní využívajú veľmi málo a nezverejňujú sa takmer vôbec. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá môže na požiadanie poslaneckého klubu prepočítať rozpočtové vplyvy politických opatrení, tak za viac ako rok svojho fungovania urobila len jediný raz.

Regulačné pro a kontra

Horúce hlavy pri téme regulácie však tak rýchlo nevychladnú. Jedna časť občianskej spoločnosti, zväčša z biznisu a kruhov drukujúcich voľnému trhu, tvrdí, že úradníci si vo svojich analýzach zväčša nafukujú prínosy a podceňujú náklady regulácie. Druhá skupina z kruhov environmentalistov a ľavicových progresívcov zasa tvrdí presný opak – že regulátori sú pod vplyvom veľkého biznisu, a preto mu dovolia viac, ako by sa patrilo. To, že sa prínosy a náklady systematicky podhodnocujú alebo nadhodnocujú, však vedecké štúdie nepotvrdzujú. Americký ekonóm Winston Harrington v takýchto analýzach nenachádza zaujatosť. Regulačné agentúry podľa neho s rovnakou pravdepodobnosťou nadhodnocujú prínosy, ako aj náklady regulácií.