NATO posilní východné krídlo proti ruskej agresii

Zdroj: Gettyimages.com

Potvrdený tak bol napríklad vznik štyroch medzinárodných práporov pre Estónsko, Lotyšsko, Litvu a Poľsko, dohovorený výcvik irackých dôstojníkov priamo v Iraku či spustenie námornej operácie, ktorá bude pomáhať lodiam EÚ v Stredozemnom mori medzi Líbyou a Talianskom riešiť tamojšiu migračnú krízu.

Rozhodnutia, predovšetkým tie týkajúce sa východného krídla, označil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg za zásadné a prelomové. Aliancia síce v prípade štyroch práporov zdôrazňuje, že vojakov do nich budú vysielať len na určité obdobie a nebudú tam umiestnení trvalo. Napriek tomu je to posun oproti obdobiu, keď vojenská prítomnosť NATO na východe Európy znamenala len veliteľstvo v poľskom Štetíne, niekoľko stíhačiek nad Pobaltím a spoločné vojenské cvičenia.

Ani oných niekoľko tisíc mužov a žien z „robustných a viacnárodných“ práporov by zrejma nezastavilo prípadnú ruskú agresiu. Sú však odkazom, že malé baltské krajiny by v takej situácii neboli samy. A ako zdôrazňujú predstavitelia NATO mimo záznamu, prápory sú len časťou skladačky a až jej celok predstavuje aliančnú „schopnosť odstrašenia“.

Potom však vo Varšave existovala jedna otázka, ktorú v oficiálnom programe ani nespomenuli – a napriek tomu ju všetci riešili. Spomenul ju hneď niekoľkokrát trebárs americký prezident Barack Obama. Varšava pre neho bola príležitosťou rozlúčiť sa s európskymi aliančnými partnermi, a tak jeho najvýznamnejším oznámením bolo potvrdenie trvajúcej euroatlantickej väzby a to, že Európa sa môže na Ameriku naďalej vždy spoľahnúť, v časoch dobrých aj zlých.

Keď B. Obama vyratúval, prečo súčasnosť patrí skôr medzi oné zlé časy, pripomenul správanie Ruska v ukrajinskej kríze, migračné vlny, terorizmus, ale aj brexit. Pritom ubezpečoval, že rozhodnutie Británie nemá vplyv na špeciálne vzťahy medzi USA a Londýnom a ani americký prístup k „zostávajúcej EÚ“.

Aj britský premiér David Cameron si dal záležať na každom slove. S vážnym výrazom do kamier oznamoval, že