Obdivujem organizátorov protestov. Sú to odhodlaní ľudia so silným charakterom, ktorí sa skutočne snažia bojovať Za slušné Slovensko. Hrdo nosím ich odznaky s nápisom Študenti za slušné Slovensko, a nie preto, že som platená Sorosom, ale preto, že tomu verím. Karolína Farská (rovnako ako Nagyovci, Juraj Šeliga, Veronika Bruncková, Tatiana Sedláková a Jakub Kratochvíl) si zasluhuje moje obrovské uznanie, lebo reprezentuje hlas mladých ľudí, a to je dôležité.
Rada počúvam rečníkov na pódiu, predovšetkým Richarda Stankeho či Juraja Kemku. Samozrejme, sú to herci, ale emócia, ktorú do toho vkladajú, mi vyteká priamo z duše. Štrngám im kľúčmi, pridávam sa k pokrikom „dosť bolo Smeru“, „do basy“ či húkaniu slova „hanba“ a typického „fúj“. No keď sa dav spontánne zaktivizuje a vzduchom sa nesie hromadné „voľby, voľby“, som ticho.
Mnohí ľudia, s ktorými si stretávam, mi povedia, že na protest nejdú. Zakaždým ma to prekvapí. Čo sa nezaujímajú o svet navôkol? Je im snáď jedno, ako sa správajú naši vrcholní politici? Je im ukradnutý Ficov úškrn a arogancia ministrov? Nezáleží im na to, kto vedie vyšetrovanie Kuciakovej vraždy a v akom stave je naša polícia?
Aby som vyvrátila svoje dohady, opýtam sa ich prečo. „Obávam sa, či vy vôbec viete, za čo protestujete,“ zaznie odpoveď z nejedných úst.
Práve pri týchto momentoch sa pozastavím a dôvod, pre ktorý nekričím „voľby“ na plné hrdlo, mi dáva zmysel. Na štvrtkový protest som neprišla kvôli predčasným voľbám, ale kvôli postupným zmenám, ktoré sa môžu udiať prostredníctvom nátlaku na politikov. Nesúďte ma, aj ja by som bola zo všetkého najradšej, keby Smer zmizol z politiky a spolu s ním všetky kauzy, oligarchovia a mafia. No buďme realisti, tento problém si vyžaduje dlhodobé riešenie a aj v ťažkých situáciách by sme mali uvažovať racionálne a nie emočne – aj keď je to niekedy veľmi náročné.
Valentína Sedileková 1 Zdroj: Martina Brunovská
Nezabúdajme na to, že so Smerom nepadá aj SNS, ktorá sa drží na približne jedenástich percentách. Andrej Danko sa bude svojej stoličky i moci držať, čo mu budú sily stačiť, a jeho výrazná náklonnosť k Moskve či „transparentné“ nákupy v rezorte obrany ešte môžu Slovensku do značnej miery uškodiť. Najväčšou výstrahou by mal byť Kotleba, ktorý nabral na sile a agentúra AKO mu v najnovšom prieskume napočítala rovných desať percent. Populistická Sme rodina, ktorá nemá vyhranenú víziu do budúcnosti, taktiež stúpla.
Čo vidím veľmi pozitívne je nárast stredopravých strán Progresívne Slovensko a Spolu-OD. Práve medzi týmito dvoma stranami sa budem v najbližších parlamentných voľbách rozhodovať, ktorú z nich podporím. Avšak na to, aby sa prehupli cez päťpercentnú hranicu, potrebujú čas. Predčasné voľby by im mohli ublížiť.
Na protesty budem chodiť dovtedy, kým bude treba. Verím, že dokážu dosiahnuť zmenu. Napriek tomu to na skoré voľby nevidím. Ale, ktovie, čo turbulentné dianie na Slovensku prinesie.
Valentína Sedileková, LEAF Academy, Bratislava
