Je dobojované. Okrem nárastu platov najmä u začínajúcich lekárov a pozastavenia transformácie nemocníc bude musieť vláda posunúť do špitálov približne sto miliónov eur. Po štrajku však nenastanú žiadne badateľné zmeny v zdravotníctve. Nemocnice nebudú mať na svoju modernizáciu a  už vôbec nie viac peňazí z poisťovní, ktoré by sa preniesli priamo do liečebných postupov. Naopak. Lekársky protest v najbližších rokoch extrémne zaťaží vzťahy na nemocničných oddeleniach. Kolegovia si navzájom nezabudnú, ako postupovali v hektických dobách vydierania vlády a prikladania pomyselného revolvera k spánkom pacientov, a to dokonca aj detských. Vzájomne si budú vyhadzovať na oči, kto sa ako zachoval. Riaditeľom nemocníc dohodnutý systém zabrzdí motivačnú zložku a rozdiely v platoch medzi skúsenými lekármi a začínajúcimi kolegami budú môcť byť iba minimálne. Pacienti nemôžu rátať s prívetivejším prístupom od lekárov či očakávať, že už nikdy nebudú musieť siahnuť po obálkach. Aj tu platí zaužívaná premisa, že lekári, ktorí bočné príjmy odmietali v minulosti, ich budú odmietať vždy. A tí, ktorí nepriamo pacientov na motiváciu vyzývali, to budú robiť aj naďalej. Je to akýsi zvyk. Obvykle k takémuto kroku môžu siahnuť iba lekári, ktorí ani nie sú odkázaní na boj o zvýšenie svojich platov.