Slovensko ako turistická destinácia stráca od roku 2009 konkurencieschopnosť na svojich najdôležitejších trhoch – v Česku, Poľsku, Nemecku. Nič nenaznačuje, že by sa tento trend mal v budúcom roku zmeniť. Štatistiky ubytovania zlepšujú domáci návštevníci, tých prichádza do slovenských penziónov a hotelov čoraz viac. A tiež hostí z východu – z Ukrajiny a Ruska. Tých je však napriek prírastkom v absolútnych číslach stále málo.
V prvom polroku 2012 sa v slovenských hoteloch a penziónoch ubytovalo o 5,6 percenta viac Slovákov ako vlani. Ide o milión hostí, a toto číslo je reálne ešte väčšie, pretože čierne ubytovanie je stále veľký problém. Zahraničných návštevníkov prišlo na Slovensko v tom istom období len o jedno percento viac ako v roku 2011. To by nebolo také zlé. Znepokojivé je, že tento rok bol o Slovensko menší záujem na všetkých zdrojových, teda najdôležitejších trhoch – v Česku, Poľsku, Nemecku a Maďarsku, odkiaľ na Slovensko prichádzajú až dve tretiny všetkých zahraničných hostí. Z týchto krajín sa počet príjazdov znížil a tiež sa skrátila dĺžka pobytu. To však nie je len slovenský, ale celoeurópsky trend – ľudia chodia na kratšie dovolenky.
Budúcoročnú bilanciu návštevnosti Slovenska zo zahraničia môžu výrazne zlepšiť Košice – metropola východného Slovenska bude spolu s francúzskym Marseille Európskym hlavným mestom kultúry 2013. Mestá s takýmto titulom bývajú ťahákom pre turistov. Otázka však je, ako mesto a celé Slovensko dokážu využiť potenciál spojený s projektom.
Prečo
Príčin toho, prečo Slovensko stráca na rozhodujúcich zahraničných trhoch konkurencieschopnosť, je niekoľko. Na jednej strane sú to pretrvávajúce nedostatky v službách, prípadne zlý pomer kvality a ceny v turistických destináciách (hoci tu treba povedať, že sa situácia zlepšuje). Vyplýva to zo slabej podnikateľskej tradície a zlej vlastníckej štruktúry v hotelovom a reštauračnom biznise. Pod tou sa najprv podpísala divoká privatizácia a potom pokrivenie podnikateľského prostredia eurofondmi.
Ešte väčším problémom, ktorý v slovenskom turizme pretrváva roky a nie je predpoklad, že budúci rok bude prelomovým, je zlá – alebo skôr ešte stále neexistujúca – spolupráca v regiónoch medzi ľuďmi, ktorí poskytujú služby v turizme, samosprávami a štátnymi inštitúciami. V tomto roku síce konečne vznikli oblastné organizácie cestovného ruchu, ktoré tieto subjekty združujú, výsledky – napríklad v podobe zvýšenej návštevnosti – sa však môžu prejaviť najskôr o tri-štyri roky.
Konkurencieschopnosť krajiny nezvyšuje ani to, že Slovensko je v zahraničí málo známe a štátna propagácia a marketing chabé a neefektívne.
Hotelová brandža
Počet hotelových hostí sa po dramatickom poklese v roku 2009 výraznejšie nemení, poklesy na zahraničných trhoch vyrovnávajú prírastky domácich hostí. Čo hotelom, najmä v prázdninových lokalitách, komplikuje život, a budú sa s tým musieť vyrovnávať aj v roku 2013, je zmena zákazníckeho správania. Kým ešte v nedávnej minulosti si ľudia dovolenky (aj domáce) objednávali s niekoľkomesačným predstihom, teraz sa rozhodujú na poslednú chvíľu. Pre hotely to znamená zvýšené náklady na propagáciu a marketing. Vyrovnať sa budú musieť aj s novým Zákonníkom práce, keďže hotelierstvo a gastronómia sú brandže s vysokým podielom zamestnancov, ktorí pracujú sezónne na dohody.
Ďalším faktorom, s ktorým sa budú musieť hotely boriť aj v budúcom roku, je nízky príjem na jednu disponibilnú izbu (RevPAR), čo je popri priemernej cene izby najdôležitejším ukazovateľom úspešnosti hotelov. V porovnaní so zahraničím je tento ukazovateľ na Slovensku extrémne nízky (napríklad v Bratislave je to približne 44 eur, európsky priemer je 85 eur). Vyplýva buď z nízkej obsadenosti hotelov – vysoké ceny, ale prázdne izby –, alebo z nízkych cien ubytovania (to je prípad Bratislavy posledného roka) a nízkych príjmov hotelov z ostatných činností, napríklad kongresového turizmu. Napriek týmto faktorom označuje väčšina hotelierov situáciu na trhu za relatívne stabilizovanú.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
