Uplynulých dvadsať rokov v slovenskom školstve možno rozdeliť na dve obdobia. V prvej dekáde si ministri pri riadení rezortu pomáhali tvrdením, že úroveň vzdelávania je pod Tatrami na vysokej úrovni. O pár rokov neskôr vďaka rôznym medzinárodným porovnaniam museli pripustiť, že situácia je presne opačná. Tretie obdobie sa začína v súčasnosti. Kvalita vzdelávania sa v ňom príliš nezvýši. No minister Dušan Čaplovič a jeho verní budú občanov presviedčať, že prijímajú opatrenia, ktoré slovenské školstvo približujú k špičke.
Stojaté vody
Úvod roka bude na základných a stredných školách pokojný v dôsledku kompromisného riešenia platových požiadaviek učiteľov. To zrýchli snahu ministerstva o úpravu kariérneho vzdelávania učiteľov, ktoré by v súčasnej podobe cez kreditové príplatky mohlo vytvoriť ďalšiu záťaž pre štátny rozpočet. V regionálnom školstve bude pokračovať snaha o vyrovnávanie rozdielov medzi štátnymi a privátnymi školami. Reakcia verejnosti ešte nebude taká silná, aby politici zmenili pohľad a sústredili sa na ich hlavnú úlohu – získať pre školstvo dostatok peňazí a poskytovať zriaďovateľom odbornú podporu.
Myšlienka o diferenciácii financovania cez hodnotenie kvality školy či úprave miezd pedagógov v závislosti od ich výkonov ostane rozpracovaná len na papieri. Aj napriek tomu, že v budúcom roku už začne fungovať rezortný Inštitút vzdelávacej politiky. Väčšinu z maximálne poltucta jeho členov totiž budú tvoriť ľudia, u ktorých kariérne ambície prevyšujú ich odborné schopnosti.
Základné školy tak nečaká zásadná zmena v podobe racionalizácie vzdelávacieho obsahu či v odovzdaní väčšej manažérskej zodpovednosti riaditeľom škôl. Pozornosť odborníkov aj laikov sa sústredí na zmeny vo vzdelávaní rómskych žiakov. Minister nechá voľné pole pôsobnosti splnomocnencovi pre rómske komunity a ministrovi vnútra.
Ako ich prepojiť
Hlavným leitmotívom zmien v strednom školstve ostane aj budúci rok prepojenie vzdelávania s praxou. V porovnaní s bývalým vedením rezortu však tím D. Čaploviča namiesto vytvárania motivujúceho prostredia na vznik takejto spolupráce siahne po priamočiarejších a drahších riešeniach. Z eurofondových peňazí začne pracovať na vybudovaní „Závodu budúcnosti“– akéhosi ukážkového tréningového centra pre stredné odborné školy v zatiaľ nešpecifikovanej lokalite.
Vyberie sa tiež dvadsiatka firiem, ktoré plánuje rezort prepojiť s rovnakým počtom stredných odborných škôl. Otázka, ako chce ministerstvo dosiahnuť, aby prax v odbore získali aj študenti škôl, ktoré kvôli ich zameraniu či lokalite nie je možné spojiť s konkrétnou fabrikou, zostane nezodpovedaná.
Od septembra začne platiť zákon obmedzujúci počet žiakov prijímaných na osemročné gymnázia na päť percent detí z populačného ročníka. V niektorých župách úradníci využijú možnosť, ktorú im socialistami ovládaný parlament dal v tomto roku. A pár štvorročným gymnáziám nepovolia otvoriť taký počet tried v prvom ročníku, aký by zodpovedal počtu v prijímačkách úspešných uchádzačov.
Hlavy rastú stabilnejšie
(Vývoj počtu pracujúcich podľa klasifikácie zamestnaní, tis. osôb)
POZNÁMKA: Skupina pracujúci hlavou zahŕňa vedeckých a odborných duševných pracovníkov a ľudí pracujúcich v službách a obchode. V skupine pracujúci rukami sú pracujúci pri obsluhe strojov a zariadení, remeselní a kvalifikovaní pracujúci
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR
Nepovšimnuté trendy
Búrky nevôle rodičov zostanú len lokálne, slová o nutnosti posilniť učenie sa „remeslu“ budú na väčšinu voličov fungovať aj v budúcom roku. A to i napriek vývoju na pracovnom trhu za uplynulých desať rokov, keď sa ukázalo, že slovenská ekonomika dokáže vytvoriť výraznejší priestor na zamestnanie remeselných a kvalifikovaných pracujúcich len s príchodom veľkých automobiliek. Trendy súčasnej ekonomiky, kde schopnosť tvoriť a adaptovať sa je minimálne taká dôležitá ako schopnosť vyrobiť, ostanú kormidelníkmi slovenského školstva hlavne pre ich vek nepovšimnuté.
Vysoké školy budú žiť tvorbou nového vysokoškolského zákona, do ktorej ministerstvo z rôznych dôvodov nebude mať snahu zapojiť čo najširšiu odbornú verejnosť. Vďaka tlaku rektorov dôjde k istej miere zjednodušenia zákona, čo školám vytvorí priestor na vlastnú iniciatívu vo zvyšovaní kvality. Pokračujúci odlev študentov do Česka a na súkromné školy však stále nebude dostatočnou motiváciou, aby sa tejto iniciatívy výraznejšie chopili.
Článok vyšiel v samostatnej prílohe Slovensko a svet 2013, ktorá bola súčasťou vydania TRENDU 47/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Partner projektu
Ilustračné foto na titulke - SITA / Lukáš Macek
